Všetko, čo potrebujete vedieť o cholesterole

Cholesterol sa v posledných rokoch používa v rôznych významoch, čo vedie k mnohým mýtom o ňom. Pravdepodobne ste už počuli o dôležitosti sledovania celkovej hladiny cholesterolu a pomeru medzi dobrým (HDL) a zlým (LDL) cholesterolom. Čo je to však cholesterol, aký je rozdiel medzi dobrým a zlým cholesterolom a prečo je okolo jeho vysokej hladiny taký rozruch? Poďme spoločne nájsť odpovede na všetky tieto otázky!

Obsah článku:

• Čo je to cholesterol?
• Dobrý a zlý cholesterol
• Čo môže spôsobiť vysoký cholesterol?
• Dá sa hladina cholesterolu ovplyvniť alebo ako sa dá znížiť?
• Čo si z článku odniesť?

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je steroidná látka, ktorá je prirodzenou súčasťou každej bunky. Cholesterol je prekurzorom pre tvorbu vitamínu D, niektorých hormónov (napríklad testosterónu) a žlčových solí, ktoré sú potrebné na trávenie tukov. Aj ľudský mozog potrebuje cholesterol, pretože pomáha vytvárať určité neurotransmitery, ako je serotonín a dopamín. Telo si ho väčšinou vyrába samo, konkrétne v pečeni. Cholesterol sa v pečeni vytvára len v množstve potrebnom na plnenie jeho funkcií v tele. Cholesterol sa však prijíma aj v potrave a práve nevhodnými stravovacími návykmi môže dôjsť k zvýšeniu jeho hladiny. Cholesterol je pre telo nevyhnutný, ale na druhej strane nesmie byť v krvi prítomný v nadbytku. Preto platí, že nie každý cholesterol je zlý.

Dobrý a zlý cholesterol

Ako už bolo uvedené, v súvislosti s cholesterolom sa často stretávame s označením dobrý/dobrý (HLD cholesterol) alebo zlý/zlý (LDL cholesterol). Zopakujme si rôzne typy cholesterolu a ďalšie dôležité pojmy.

HDL - lipoproteíny s vysokou hustotou

Neboli to "dobré" cholesteroly. HDL cholesterol je, ako už názov napovedá, lipoproteín s vysokou hustotou. Tvorí sa v pečeňových a črevných bunkách. Má ochrannú funkciu, pretože pomáha transportovať prebytočný cholesterol späť do pečene, kde sa môže metabolizovať a potom použiť alebo odstrániť. Týmto mechanizmom pomáha regulovať ukladanie cholesterolu na stenách tepien. V pečeni sa cholesterol rozkladá (štiepi) na iné zložky. Jeho hladina nám hovorí, do akej miery sa telo dokáže zbaviť nadbytočného cholesterolu transportom do pečene. U mužov by nemala byť nižšia ako 1,2 mmol/l a u žien 1,0 mmol/l. Tento typ cholesterolu tvorí približne 20 až 30 % celkového cholesterolu v tele.

LDL - lipoproteín s nízkou hustotou

LDL cholesterol je lipoproteín s nízkou hustotou, prezývaný "zlý" cholesterol. Jeho hladina by sa mala udržiavať v určitom pomere k HDL cholesterolu, aby sa nezvyšovalo riziko vzniku srdcových ochorení. Tento pomer by mal byť 1 : 2,5 (HDL : LDL). Vo vyšších koncentráciách sa potom ukladá v stenách ciev vo forme aterosklerotických plátov, ktoré strácajú pružnosť, zužujú sa (ateroskleróza) a môžu sa aj upchať.

Zvýšená hladina LDL cholesterolu môže byť spôsobená vysokým príjmom LDL cholesterolu v dôsledku nevhodnej stravy, ale môže byť spôsobená aj zvýšenou produkciou v pečeni. Hladina LDL cholesterolu nad 3 mmol/l sa považuje za kritickú. Nie je žiadnou novinkou, že vysoké hladiny LDL alebo "zlého" cholesterolu zvyšujú riziko srdcových ochorení a mozgovej príhody. Práve tie sú najčastejšími príčinami úmrtnosti na svete. LDL tvorí približne 60-70 % celkového cholesterolu v tele.

VLDL - lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou

Existuje tretí "typ" cholesterolu, ktorý sa pri bežných testoch na cholesterol netestuje, ale odhaduje sa na základe hladiny triglyceridov. VLDL cholesterol je lipoproteín s veľmi nízkou hustotou. Je prekurzorom LDL a tvorí približne 10 až 15 % celkového cholesterolu v tele.

Triglyceridy

V súvislosti s cholesterolom je potrebné spomenúť ešte jeden veľmi dôležitý pojem, a tým sú triglyceridy. Tie sú zdrojom energie pre ľudské bunky. Ak ich má telo nadbytok (jednoducho povedané, jeme viac energeticky bohatých potravín, ako potrebujeme), ukladá ich do tukového tkaniva. Nie je preto prekvapujúce, že vysoké hladiny triglyceridov v krvi sa často vyskytujú u obéznych ľudí alebo ľudí s nadváhou. Vysoká hladina triglyceridov sa spája so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Zvýšená hladina triglyceridov nás informuje o množstve častíc prenášajúcich cholesterol v krvi. Hladina triglyceridov by nemala presiahnuť 1,7 mmol/l.

Celkový cholesterol

Ak pôjdete na vyšetrenie, môže sa ešte objaviť hodnota celkového cholesterolu. Táto hodnota predstavuje CELKOVÉ množstvo cholesterolu v krvi, jeho koncentrácia sa udáva v mmol/l a hladina nad 5,2 mmol/l sa považuje za zlú.

Čo znamená mať vysoký cholesterol a ako sa prejavuje?

Už vieme, že cholesterol je do určitej miery potrebný. Vieme tiež, že existujú rôzne druhy a že ich musíme udržiavať v určitom pomere, aby sme sa vyhli negatívnym účinkom na zdravie. Dobrou správou je, že zdravé telo si dokáže optimálny pomer v krvi a tráviacom systéme udržať samo. Problém nastáva, keď sa človek stravuje nevhodným spôsobom alebo u obéznych ľudí.

Podľa Národnej lekárskej knižnice USA nie sú známe žiadne "zjavné" príznaky vysokej hladiny cholesterolu. Dôvodom, prečo sa vysoký cholesterol považuje za problematický, nie sú žiadne špecifické príznaky, ale to, že v okamihu, keď máme trvalo zvýšenú hladinu, sa zvyšuje riziko vzniku srdcových ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí na svete vôbec. Väčšine ľudí stačí na zabezpečenie optimálnej hladiny cholesterolu dodržiavať zdravú stravu a byť dostatočne aktívny, aby mohli hladinu cholesterolu kontrolovať úplne prirodzeným spôsobom.

Čo môže spôsobiť vysoký cholesterol?

Vysoký cholesterol je bohužiaľ často podmienený geneticky, t. j. rodinnou predispozíciou, ale v takom prípade netreba "hádzať flintu do žita". Dodržiavanie zdravého životného štýlu je najlepším liekom a aj v tomto prípade môže byť veľmi účinnou zbraňou proti zvýšenému cholesterolu. Najčastejšími rizikovými faktormi, ktoré vedú k zvýšeniu hladiny cholesterolu, sú obezita, nezdravé stravovanie, prejedanie sa a sedavý spôsob života. Zvýšenie triglyceridov a cholesterolu však môžu spôsobiť aj iné ochorenia, ako napríklad cukrovka alebo znížená funkcia štítnej žľazy.

K zvýšeniu cholesterolu dochádza aj vtedy, keď je v strave výrazná nerovnováha medzi omega-6 a omega-3 mastnými kyselinami. Ako dobre viete z nášho nedávneho článku o omega-3 mastných kyselinách, tento pomer by mal byť 1:1 max. 3:1 v prospech omega-6 mastných kyselín, ale v strave väčšiny západnej populácie je prevaha omega-6 oveľa výraznejšia, približne 10:1a. Tento stav vedie k vzniku zápalov v tele a tiež k zvýšeniu hladiny LDL cholesterolu. Nadmerný príjem spracovaných potravín, nevhodných zdrojov tukov, rýchleho občerstvenia a samozrejme nadmerný príjem rafinovaných cukrov sú tiež podnetom pre zvýšenú hladinu cholesterolu. K vysokej hladine cholesterolu prispieva aj fajčenie, obezita a sedavý spôsob života.

Dá sa hladina cholesterolu ovplyvniť alebo ako ju možno znížiť?

Áno, samozrejme, že sa to dá, a v skutočnosti to nie je nijako zvlášť zložité. Existuje niekoľko nástrojov, ktoré môžete použiť v boji proti vysokej hladine cholesterolu bez toho, aby ste museli hneď siahnuť po liekoch. Poďme sa na tieto kľúčové nástroje spoločne pozrieť!

Stavte na zdravú stravu

Strava môže ovplyvniť celý rad faktorov a hladina cholesterolu nie je výnimkou. V prvom rade by sme sa mali zamerať na to, aby naša strava obsahovala čo najviac čerstvých potravín - to znamená obmedziť polotovary, príliš spracované výrobky, údeniny, zdroje transmastných kyselín a rafinovaných cukrov. Skrátka, mali by sme jesť skutočné potraviny v množstve, ktoré zodpovedá našim potrebám a cieľom. Mali by sme tiež dbať na dostatok vlákniny, najmä rozpustnej, ktorá sa nachádza v obilninách (ideálne v ovse, raži, jačmeni), strukovinách, zelenine a ovocí. Vláknina môže spomaliť vstrebávanie cholesterolu z čriev. Potraviny bohaté na vlákninu obsahujú aj ďalšie prospešné látky, ktoré prispievajú k udržaniu našich ciev v dobrej kondícii. Nemali by sme zabúdať ani na pitný režim, ktorý by mal v ideálnom prípade pozostávať najmä z čistej vody.

Vráťme sa na chvíľu k tukom, pretože sú najdôležitejšou živinou z hľadiska cholesterolu - už vieme, že existujú rôzne druhy tukov, každý má svoje špecifické vlastnosti a všetky sú svojím spôsobom dôležité. Teda okrem transmastných kyselín, ktoré možno označiť za negatívne. Vyrábajú sa umelo, pridaním vodíka do rastlinného oleja, aby mal výsledný potravinový výrobok čo najdlhšiu trvanlivosť. Trans tuky môžu mať veľmi výrazný vplyv na hladinu celkového cholesterolu tým, že znižujú hladinu HDL a zvyšujú hladinu LDL. Preto by naša strava mala obsahovať čo najmenej trans tukov. Vo svojej prirodzenej forme sa transmastné kyseliny nachádzajú v malých množstvách v rôznych potravinách, najmä živočíšneho pôvodu, ako je mäso, mlieko alebo mliečne výrobky, ale nájdeme ich aj v rôznych výrobkoch, ako sú tavené syry, fast food, margaríny, nadmerne spracované potraviny a sladkosti, a práve konzumáciu týchto potravín by sme mali obmedziť.

Dôležitým hráčom na poli tukov sú potom nenasýtené mastné kyseliny, keďže do tejto skupiny patria omega-3 mastné kyseliny. Tak ako väčšina západnej populácie, aj my máme v strave nerovnováhu medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami, čo môže spôsobiť zvýšenie LDL (alebo "zlého") cholesterolu. Omega-6 mastné kyseliny sú obsiahnuté vo väčšine veľmi obľúbených európskych potravín, ako sú salámy, údeniny všeobecne, maslo, smotana, ale aj sladkosti, takže je veľmi nepravdepodobné, že by sme ich mali nedostatok. Najbohatším zdrojom omega-3 mastných kyselín sú tučné morské ryby, ktoré, žiaľ, v našich podmienkach málokto konzumuje v dostatočnom množstve. Preto je vhodné prijímať ich prostredníctvom doplnku stravy a obohatiť stravu o ďalšie zdroje omega-3 mastných kyselín, ako sú ľanové semienka alebo vlašské orechy.

Nielen strava, ale aj pohyb.

Sedavý spôsob života je faktorom, ktorý výrazne prispieva k zvýšeniu hladiny cholesterolu a vzniku obezity. Preto vás neprekvapí, že pravidelná fyzická aktivita môže mať vplyv na hladinu cholesterolu. A to hneď dvoma spôsobmi. Môže znížiť celkový cholesterol aj zvýšiť hladinu "dobrého" HDL. A nemusí ísť o extrémnu aktivitu, stačí obyčajná prechádzka alebo práca na záhrade. Aby mala fyzická aktivita pozitívny vplyv na hladinu cholesterolu, mali by sme sa jej venovať aspoň 150 minút týždenne. Okrem toho môže fyzická aktivita pomôcť pri snahe schudnúť, čo je ďalší spôsob, ako môžete chrániť svoje srdce a udržať hladinu cholesterolu pod kontrolou.

Obmedzte alkohol.

Nadmerná konzumácia alkoholu nie je pre vaše zdravie nijako prospešná, a tak logicky viac alkoholických nápojov môže zvýšiť hladinu cholesterolu. V primeranom množstve síce alkohol zvyšuje hladinu LDL cholesterolu len veľmi mierne, ale pri snahe znížiť hladinu cholesterolu sa konzumácia alkoholických nápojov rozhodne neodporúča.

Fajčíte? Aj to prispieva k vysokej hladine cholesterolu!

Fajčenie sa spája nielen s rizikom vzniku rakoviny pľúc a iných ochorení srdca a pľúc, ale má negatívny vplyv aj na hladinu cholesterolu. Fajčenie tiež poškodzuje vnútornú výstelku ciev, čo uľahčuje pôsobenie cholesterolu pri vzniku a rozvoji aterosklerózy.

Najlepšou liečbou je prevencia

Ďalším účinným spôsobom, ako môžete udržať hladinu cholesterolu na uzde, je jej pravidelná kontrola. Ak máte v rodine niekoho, kto bojuje s cholesterolom, je veľmi vhodné, aby ste si ho pravidelne merali a zároveň sa riadili vyššie uvedenými radami. Ak trpíte obezitou alebo máte jednoducho niekoľko kíl navyše, vaším cieľom by malo byť zníženie percenta telesného tuku a pomalé znižovanie hmotnosti, pretože to je tiež veľmi dobrá stratégia na udržanie primeranej hladiny cholesterolu.

Ako vidno, zásady znižovania cholesterolu a udržiavania jeho normálnej hladiny sú rovnaké ako zásady zdravého životného štýlu. Ak sa o svoje telo dobre staráte, pravdepodobne sa nemusíte obávať zvýšenej hladiny cholesterolu.

Čo si z tohto článku odniesť?

Cholesterol je často diskutovanou témou, no mnohí ľudia nevedia, prečo je vlastne problematický a kedy je problematický. Dnes sme si vysvetlili všetky dôležité pojmy, ktoré súvisia s cholesterolom, a tiež sme sa venovali tomu, kedy sa treba pustiť do riešenia problémov s vysokou hladinou cholesterolu. Je to však veľmi jednoduché - stačí prejsť na zdravý životný štýl, dbať na správnu stravu, dostatok pohybu, udržiavať si hmotnosť na uzde a obmedziť fajčenie a alkohol.

Zdroje:

DuBroff, R., & de Lorgeril, M. (2015). Zmätok v súvislosti s cholesterolom a kontroverzia v súvislosti so statínmi. World journal of cardiology, 7(7), 404-409. https://doi.org/10.4330/wjc.v7.i7.404
Van Gaal, L. F., Wauters, M. A., & De Leeuw, I. H. (1997). The beneficial effects of modest weight loss on cardiovascular risk factors (Priaznivé účinky mierneho zníženia telesnej hmotnosti na kardiovaskulárne rizikové faktory). International journal of obesity and related metabolic disorders : journal of the International Association for the Study of Obesity, 21 Suppl 1, S5-S9.
Ramsden, C. E., Zamora, D., Majchrzak-Hong, S., Faurot, K. R., Broste, S. K., Frantz, R. P., Davis, J. M., Ringel, A., Suchindran, C. M., & Hibbeln, J. R. (2016). Re-evaluation of the traditional diet-heart hypothesis: analysis of recovered data from Minnesota Coronary Experiment (1968-73). BMJ (Clinical research ed.), 353, i1246. https://doi.org/10.1136/bmj.i1246
Kanter, M. M., Kris-Etherton, P. M., Fernandez, M. L., Vickers, K. C., & Katz, D. L. (2012). Exploring the factors that affect blood cholesterol and heart disease risk: Is dietary cholesterol as bad for you as history leads us to believe? Advances in nutrition (Bethesda, MD.), 3(5), 711-717. https://doi.org/10.3945/an.111.001321
Ramsden, C. E., Zamora, D., Majchrzak-Hong, S., Faurot, K. R., Broste, S. K., Frantz, R. P., Davis, J. M., Ringel, A., Suchindran, C. M., & Hibbeln, J. R. (2016). Re-evaluation of the traditional diet-heart hypothesis: analysis of recovered data from Minnesota Coronary Experiment (1968-73). BMJ (Clinical research ed.), 353, i1246. https://doi.org/10.1136/bmj.i1246
Batic-Mujanovic, O., Zildzić, M., Beganlić, A., & Kusljugić, Z. (2006). Efekat pusenja cigareta na nivo HDL-cholesterola [Vplyv fajčenia cigariet na hladinu HDL-cholesterolu]. Medical Archives, 60(6 Suppl 2), 90-92.