"Cvičenie ma takmer stálo život," hovorí Petr Gajda vo svojom životnom príbehu!

Ahoj, na úvod by som chcel pozdraviť všetkých fanúšikov fitness a kulturistiky. Volám sa Petr Gajda, som z Ostravy a mám 40 rokov. Rád by som sa s vami podelil o svoj životný príbeh. Cvičeniu sa venujem už takmer 20 rokov. Stalo sa mojím koníčkom a hlavne životným štýlom, spôsobom relaxu po práci, keď mám zlú náladu atď. Nikdy som nemal pretekárske ambície, aj keď v kútiku duše som posledný rok uvažoval, že by som to na staré kolená mohol skúsiť. Mojím hlavným cieľom však bolo, že ma začalo baviť posúvať svoje limity a prekračovať hranice, čo sa mi, žiaľ, stalo osudným a takmer ma to stálo život.

Dňa 2. októbra 2022 sme si s priateľkou išli ako zvyčajne zacvičiť do fitnescentra. V ten deň prišli na rad moje nohy. Po niekoľkých cvikoch prišli na rad ťažké drepy, z ktorých mi bolo naozaj zle a nevoľno, snažil som sa to prerušovať, rozdýchavať, ale nič nepomáhalo, takže sme cvičenie prerušili a v polovici sme išli domov. Doma som hneď asi trikrát zvracala, upokojila som sa a išla som sa najesť. Išiel som spať na hodinu a potom som sa zobudil s pocitom, že znova zvraciam, tak som išiel znova na záchod, aby som to zo seba dostal, ale to už mi z úst tiekla len krv, zrazu mi niečo prasklo (pľúca), rana bola, ako keď si zlomíte pravú nohu a ja som sa zrútil na zem, kde som už nemohol dýchať a vydával som len pazvuky.

Kamarátka okamžite zavolala sanitku, po niekoľkých minútach silných bolestí ma uviedli do umelého spánku, odviezli ma a zo sanitky som išiel rovno na operačnú sálu. Cestou a na operačnej sále sa mi trikrát zastavilo srdce, takže ma museli trikrát oživovať, čo sa im našťastie podarilo. Po dlhých 7 hodinách na sále ma museli vypnúť, aby to moje telo zvládlo. Dostala som asi 2,5 l krvi, našťastie sa im podarilo nejako ma dostať do normálu.

Môjmu priateľovi tím lekárov povedal, že mi nedáva žiadnu šancu na prežitie, že môj stav je veľmi kritický, že nasledujúce hodiny a dni budú rozhodujúce, pričom sa ukázalo, že môj pažerák praskol ako prvý a to malo za následok, že jedlo, ktoré som zjedol pred kolapsom, sa roznieslo všade v mojom tele medzi orgány, preto hrozilo veľké nebezpečenstvo infekcie. Druhým dôsledkom bolo, že mi praskli pľúca. Tak rýchlo, ako sa ma snažili zachrániť na operačnej sále, keď ma otvorili, nešťastne mi poškodili slezinu, snažili sa ju zachrániť stehmi, žiaľ, kvôli veľkému krvácaniu, ktoré sa nedalo zastaviť, mi potom museli slezinu odstrániť.

Po zošití 250 stehmi (60 vonkajších stehov, 190 vnútorných stehov) ma previezli na oddelenie ARO, kde som bol udržiavaný v umelom spánku a napojený na plnú pľúcnu ventiláciu a ďalšie prístroje, aby boli moje životné funkcie úplné. Z umelého spánku sa ma pokúsili prebudiť po 3 dňoch, kde nastala ďalšia komplikácia, a to, že som následne nevedomky v šoku vytrhol všetky hadičky a drôty, ktoré ma udržiavali pri živote, vrátane hadičky, ktorá bola zavedená do pažeráka, aby po zošití držala tvar, a vďaka nej za mňa dýchal prístroj. Bolo preto potrebné dať mi sedatíva a uspať ma. Ďalšou komplikáciou teda bolo, že keď som si hadičku z pažeráka vytiahol, nikto nevedel povedať, či som si pažerák znovu neporanil, a bolo mi povedané, že sa to nedá zistiť a bude otázkou ďalších dní, či dôjde k vnútornému krvácaniu. Napriek zlému tu bolo jedno pozitívum, a to, že po odstránení hadice som sa prispôsobil a naučil sa dýchať bez prístrojov. Ďalej som bol ponechaný svojmu osudu.

Na druhý deň som sa našťastie zobudil, hoci môj stav bol stále kritický. Po niekoľkých dňoch sa môj stav stabilizoval a mohla nasledovať ďalšia liečba. Po niekoľkých ďalších dňoch nasledovali ďalšie vyšetrenia a postupne som bol odpojený od rôznych prístrojov a po 12 dňoch som dostal prvý nápoj a tekutú stravu. Dva dni som sa učil stáť na nohách a chodiť. Na prekvapenie všetkých lekárov som sa zotavoval tak rýchlo, že ma po 14 dňoch mohli preložiť do domácej starostlivosti. Tím lekárov vypovedal, že to ešte nikdy v živote u nikoho nevideli, že sa to síce stáva, ale len pri ťažkých autonehodách, pri ktorých pri náraze prasknú pľúca a ľudia v dôsledku toho okamžite zomrú.

Povedali mi, že hlavnou príčinou bolo to, že som sa dostal na nebezpečne nízke percento tuku, ktoré v čase mojej diéty bolo 2,7 %, takže orgány neboli ničím chránené a pri veľkom tlaku, zadržiavaní dychu v spodnej fáze drepu, sa vytvoril taký tlak na pažerák, že to už nevydržal a praskol. Lekári tiež povedali, že to bolo šťastie, moje telo a ja sme boli napriek tomu, čo sa stalo, v takej dobrej kondícii, že som vďaka tomu prežil. Bohužiaľ, následky si nesiem natrvalo, odstránená slezina, zašité pľúca, zašitý pažerák, neotvárajúca sa ľavá srdcová chlopňa, potenciálne veľké ohrozenie rakovinou pažeráka a ďalšie. Plus zákaz, vrátiť sa k cvičeniu, zdvíhaniu čohokoľvek, či už v práci alebo v bežnom živote.

Predtým, ako sa mi to všetko stalo, som vstával do práce o 3:00 ráno, 6 dní v týždni, od 4:00 do 13:00, pracoval som ako zvárač. Potom som išiel rovno do posilňovne, kde som absolvoval 5 tréningov týždenne. Vo voľné dni som sa snažil popretkávať cyklistikou, kde sme denne najazdili možno 30-60 kilometrov. Okrem toho som držal prísnu diétu, ktorá obsahovala 50-100 g sacharidov, 300 g bielkovín a 70 g tukov denne. Túto diétu som držal takmer 5 mesiacov, kde som sa dostal na spomínaných 2,7 % telesného tuku. Najhoršie na tom bolo, že som sa cítil v skvelej forme a kondícii. Dokonca som ani nedbal na varovné signály tela, kde som zadržiaval 3x viac vody ako zvyčajne a telo akoby sa tým snažilo brániť. Nepripúšťala som si to a ignorovala som únavový syndróm, jednoducho som si išla za svojím a každý deň som išla za ešte lepšími výsledkami. Bola to veľká chyba!

Táto životná udalosť mi síce veľa vzala, ale aj veľa dala. Dala mi veľa priestoru na premýšľanie o budúcnosti, o tom, čo som urobil zle, čo potrebujem a môžem zmeniť, zlepšiť, robiť inak atď. Po necelom polroku od môjho takmer smrteľného úrazu v posilňovni som sa rozhodol pre svoj, teraz už len prirodzený, návrat k cvičeniu a svojmu fit životnému štýlu, bez ktorého neviem byť a neviem si predstaviť, že by som to po približne 20 rokoch všetko len tak opustil. Musel som teraz úplne prepracovať svoj život a životný štýl. Prispôsobiť všetko mojim súčasným možnostiam. Chcel by som vás odteraz sledovať a ukázať vám, že všetko sa dá robiť opatrne, s rozumom, rozvážne a zdravo. Dúfam a verím, že každý si v mojom životnom príbehu nájde to svoje, inšpiráciu aj to, čomu sa má vyhnúť, a že nič sa nemá preháňať...teraz to viem aj ja a budem sa tým riadiť .

Ak by mal niekto záujem sledovať môj návrat k fitness alebo má nejaké otázky, rád odpoviem a pomôžem, čím budem môcť. Stačí ma kontaktovať na Facebooku alebo Instagrame pod menom Petr_pipo_Gajda