"Robíme to hlavne pre seba a svoje zdravie" - skutočná premena Tomáša Kůrku | 140kg VS. 85kg

[Autor: Tomáš Kůrka]

Môj príbeh sa začal v roku 2014. Toto obdobie by som označil za veľmi šťastné. Žil som šťastný život s manželkou, mal som dobre platenú prácu a hlavne sa nám narodil vysnívaný syn. V čom bol teda problém? Moja váha! Pri výške 189 cm to bolo približne 140 kg. Vtedy som si neuvedomoval, že je to príliš veľa. Na túto váhu som sa postupne dopracovala v priebehu 5 rokov. Pohodlné bývanie v byte, sedavé zamestnanie a zlá strava urobili svoje. Bol som tučný! Kým si človek túto skutočnosť o sebe neuvedomí, často na sebe nič nezmení. Čo ma teda prinútilo zmeniť sa?

Na jar 2015 za mnou prišla moja sestra, ktorá v tom čase už koketovala so zdravou výživou.
s nápadom zúčastniť sa júnového rodinného behu v Českých Budějoviciach. Môj prvý pocit bol, že sa zbláznila! Ja a beh? Ale som veľmi rada, že som túto ponuku neodmietla. Skôr než som sa postavila na štart pretekov, snažila som sa trochu potrénovať. Teda, tréning. Bola to tak trochu paródia na beh. Alebo skôr tragikomédia. Neodbehol som ani 1 km, ale našťastie sa mi tá myšlienka stále páčila. V Českých Budějoviciach sme nejako stihli bežať ja, sestra a otec a atmosféra týchto podujatí sa mi páčila. A tu sa začal stret môjho vlastného vnímania tela a reality. Vždy som sa tešil na fotku z podujatia, ale vidieť tučného človeka? Okamžite som tú fotku nahnevane vymazala a povedala som si:"Takto nie!" Vtedy som si ju vymazala.

Vďaka, sestrička!

Zostala som pri behu. S kamarátkou sme začali chodiť aj do miestneho fitnescentra. Živo si pamätám, ako som si týždeň po prvej návšteve nemohla bez bolesti obliecť bundu. Ťahalo ma to viac, ale stále ma to ťahalo von na čerstvý vzduch. Aj keď som na športových podujatiach vždy skončil na konci štartového poľa, celkovo som už napríklad zabehol aspoň 3 km. Na poradí mi aj tak nezáležalo. Užíval som si zážitok a posúvanie vlastných hraníc. V roku 2016 som objavila Juhočeský bežecký pohár a postupne som spoznala množstvo zanietených bežcov a nových priateľov. Niektorí z nás behali pre zábavu a nehonili sa za trofejami. Na to sme naozaj nemali rýchlosť. Aj keď sme zaostávali, viedli sme medzi sebou skvelé súboje. Bola to zábava. Takto som sa postupne dostal na váhu okolo 105 kg a behával som polmaratóny. Ale ako to už býva, nastala stagnácia. Trochu som upravil svoj jedálniček, ale celkovo som sa v tom veľmi nevyznal. Tréningy boli tiež dosť monotónne, takže nastal čas hľadať nové veci.

Bolo leto 2018 a ja som na internete uvidel inzerát na online školenie. Viem, že názory na online kurzy sú rôzne, ale mne to veľmi pomohlo. Aspoň do začiatku je to určite skvelé. Úplne som zmenila svoj jedálniček. Vyškrtla som cukry, polotovary a iné potraviny. Začala som sa zaujímať o zloženie svojej stravy a hlavne som sa naučila variť. Na 99 % si jedlá pripravujem sama, takže niekedy varím aj pre zvyšok rodiny. Nemám problém upiecť si bezlepkový dezert s nízkym obsahom sacharidov. Postupne som zaradila viac príloh (zemiaky, sladké zemiaky, ryžu, strukoviny, quinou atď.), takže nemám vyslovene nízkosacharidovú stravu. Skôr vyváženú bez cukru a chemikálií. Na pitie mi stačí obyčajná voda alebo nesladený čaj. Nebudem klamať, niekedy si nedám napríklad nanuka alebo čokoládu, ale je to minimálne. Hlavné je udržať si rovnaký smer a malé hriechy ma nerozhodia. Na dlhý beh mi stačí voda, 100% orechová pasta, raw tyčinka alebo kakaová Purebar. Doma mám len multivitamín, omega 3, proteín a zinok s horčíkom.

Ďalšou vecou, ktorú mi online kurz priniesol, bola zmena v tréningu. Spoznala som veľa posilňovacích cvikov s vlastnou váhou a rôzne aeróbne spaľovacie cvičenia. A ako vyzerá moja denná rutina? Každý deň zvyčajne začínam možno 10-kilometrovým behom alebo iným aeróbnym cvičením. Potom raňajky a do práce. Aj keď mám sedavé zamestnanie, snažím sa každú polhodinu prejsť alebo pretiahnuť. Po návrate z práce si rýchlo pripravím jedlo na ďalší deň a v prípade potreby si zacvičím. V ideálnom prípade stihnem všetko, kým sa vráti zvyšok rodiny. Cez víkend, ak nemám preteky, sa skoro ráno vyberiem na dlhý beh (20 - 40 km). Vybehnem v čase, keď väčšina všetkých ešte spí. Chcem byť doma čo najskôr, aby som mohol stráviť zvyšok dňa s rodinou. Často je veľmi ťažké skĺbiť rodinu, šport, varenie a prácu. Preto sa ich snažím skĺbiť. Napríklad si objednám obed v reštaurácii, odbehnem 40 km a zvyšok rodiny príde autom. Chcel by som poďakovať svojej rodine za pochopenie a trpezlivosť pri mojom športe.

Aký pokrok som teda nakoniec urobil?

Predovšetkým športové úspechy. Páčili sa mi také podujatia, ktoré si človek pamätá celý život. Takže mám za sebou niekoľko maratónov alebo napríklad cestné cyklistické preteky Kráľ Šumavy. Nezabudnuteľné boli podujatia "Himalájsky tiger" a "Himalájsky medveď", kde sa niekoľko hodín šplhá na vrchol Kleti. Zvládol som ich deväť. Ešte týždeň potom som nemohol bez bolesti zostúpiť zo schodov. Asi najväčšou výzvou doteraz bolo oboplávanie vodnej nádrže Lipno. Dĺžka tohto behu bola približne 74 km. Tento rok som sa chystal aj na ultra trailový beh do Nemecka, ale Covid bol proti. Takže možno na budúci rok.

Druhým úspechom je zmena telesnej schránky. Dopracoval som sa k hmotnosti približne 85 kg pri 8 % tuku. Od zmeny životného štýlu som nezhubol, ale nechcem to zakríknuť.

A tretím úspechom je, že som sa naučil variť. Podľa môjho názoru je ideálne, ak si dokážete sami pripraviť kvalitné jedlo.

Čo môžem povedať na záver? Dúfam, že tieto riadky budú pre niekoho inšpiráciou. Zmena je vždy možná, len si ju musíte správne uložiť do hlavy. Nie vždy to bola prechádzka ružovou záhradou. Zažil som slzy šťastia pri dokončení maratónu, ale aj slzy sklamania, keď som preteky vzdal kvôli vyčerpaniu alebo zraneniu. V dnešnej uponáhľanej dobe tiež nie je ľahké nájsť si čas na kvalitné jedlo a šport, ale výsledok stojí za to. Robíme to hlavne pre seba a svoje zdravie. Na záver by som použil obľúbený citát: "Kto chce, ten si cestu nájde. Kto nechce, hľadá dôvod." Prajem vám, aby ste našli spôsob a aby sa vám prípadná zmena podarila.

Podporujte sa a motivujte svojím príbehom! Podarila sa vám vo vašom živote radikálna premena/zmeny? Boli ste obézni alebo zranení, ale silou vôle ste sa dokázali dostať do formy? Prostredníctvom nášho časopisu Bodybuilding.com máte jedinečnú príležitosť podeliť sa o svoj životný príbeh s ostatnými čitateľmi!

Napíšte svoju cestu od ťažkých začiatkov až po šťastný koniec a pošlite nám ju na ondrej.marienka@kulturistika.com.

Podmienky uverejnenia článku/príbehu:

• Registrácia na webovej stránke Bodybuilding.com
• Článok je skontrolovaný a bez pravopisných chýb
• Fotodokumentácia