"Chcel som byť vzorom pre svojho syna, tak som schudol 24 kg a dostal sa na dosky" - skutočná premena Vlastimila Hladkého

[Autor: Vlastimil Hladký ]

Nájdi svoje PREČO

Prázdnota, smútok, sklamanie, hnev a ľútosť. Takto by sa dali zhrnúť moje pocity ráno 8. októbra 2020, presne dva dni pred mojou prvou kulturistickou súťažou, keď vláda zakázala všetky masové podujatia, a teda aj súťaže. Sedím ako obarená, do očí sa mi tlačia slzy a len ťažko vstrebávam informácie, ktoré sledujem v televízii, som v službe na hasičskom úseku a moji kolegovia, ktorí celú prípravu prežívajú so mnou, len mlčky sledujú, čo sa vo mne deje a ako mi slzy pomaly stekajú po tvári jedna za druhou. Onedlho dostávam prvé telefonáty, od mojej priateľky, ktorá so mnou celú prípravu trpela, ktorá znášala všetky moje nálady a aj ona sa teší, že si splním svoj sen a prvýkrát sa postavím na dosky, nie je to ľahký telefonát, skôr len akoby z diaľky počúvam slová útechy a ľútosti nad tým všetkým a ako sa budú tešiť na mňa doma so synom, keď sa vrátim zo služby.

Ďalší telefonát je tentoraz od môjho otca, muža, ktorý ma celý život viedol k športu, učil ma disciplíne, a hoci to bol vtedy futbal, vďaka nemu som si vybudoval pevnú vôľu a naučil sa trénovať až za hranicu vyčerpania, jeho mottom bolo

Ak si myslíš, že trénuješ tvrdo, sú tu tisíce iných, ktorí trénujú oveľa tvrdšie, tak sa nadýchni a pridaj sa k nim

Opäť som počul, ako je to škoda, ale aj to, že sa nič nedeje a že je dôležité pokračovať a nenechať sa zlomiť, svojím spôsobom mal pravdu, ale v niečom sa určite mýlil, a to v tom, že sa nič nedeje.

Keď sa niečomu venujete naplno 24 hodín denne, 7 dní v týždni, je to vašou súčasťou, ste s tým zladení, nevnímate nič iné ako tvrdý tréning, nie radosť z toho, že ste zdraví a chodíte do posilňovne, vidíte len makrá na tanieri, nezaujíma vás, či vám jedlo chutí alebo nie, chcete mať doma pokoj, a keď ho nemáte, kričíte na všetkých, vrátane svojho malého dvojročného syna, ktorý nedokáže pochopiť, že otecko si potrebuje oddýchnuť, a potom vám ho je v tej samote strašne ľúto a dúfate, že vydržíte ďalší deň a potom ďalší, až do spomínaných pretekov, a keď si prejdete celým tým peklom, ťažko sa zmierujete s tým, že je koniec. Každý, kto si niečím podobným prešiel, vám povie, aké je to strašne ťažké, keď zrazu stratíte orientáciu, tá prázdnota vás jednoducho znervózňuje, cítite sa neistí, prázdni a začínate byť tieňom toho, kým ste bývali.

V priebehu troch mesiacov som sa dostal zo 75 kg na približne 100 kg a čo je horšie, začínam si nahovárať, že len oddychujem, zlepšujem si kondíciu a samozrejme, že všetko je to o objeme. Toto všetko si opakujem tak často, že tomu začínam veriť. Pokračujem v cvičení a opäť ma baví cvičiť, keď som naložená v cukroch, bohužiaľ, aj keď dvíham činky a nešetrím sa v tom čase, zisťujem, že nikdy nedosiahnem žiadne väčšie výsledky, ak telu naozaj nedoprajem výživu, ktorú potrebuje. Opäť prichádza frustrácia z toho, že si uvedomujem, že bez kvalitnej stravy sa nikam nedostanem, a tak načo cvičiť?

Prvýkrát sa mi vynorí otázka PREČO?

Začínam znižovať počet tréningov, som unavenejšia a prázdnejšia, snažím sa nahovoriť si, že všetko podriaďujem rodine. Vnútorne cítim, že je to všetko blbosť a začínam sa zaraďovať do priemeru ostatných rodičov. Rodičia, otcovia, predtým mladí športovci, ktorí cvičili, boli hrdí a silní. Tí istí majú teraz bruchá, ktoré chodia na pivo a do fastfoodov, nešportujú a nútia svoje deti cvičiť a rozprávajú im o prešedivenej ťažko uveriteľnej minulosti plnej skvelých športových výkonov. Samozrejme, nechcem nikoho uraziť, len sa snažím priblížiť svoje pocity. V máji 2021 sa začneme snažiť o druhé dieťa, želám si dievčatko, ale na moje prekvapenie to nepôjde tak hladko. Všetko pramení zo sklamania z nesplneného cieľa.

V tej chvíli sa stane niečo, čo mnou otrasie, dojedzím obed na terase a s povzdychom sa odlepím od stola, ruky si položím na tučné brucho, potom sa napijem piva a s úsmevom sa pozriem na svojho syna a práve vtedy príde tá chvíľa a môj chlapec z ničoho nič doje posledné sústo, napije sa džúsu, oprie sa na stoličke, vysmrká sa ako otec a založí si ruky na bruchu. Všetko vo mne zrazu zakričí a akoby sa znova prebudilo, moje PREČO našlo v tej chvíli jasnú odpoveď a začalo kričať a chrliť odpovede. Váš syn vás neustále pozoruje a robí všetko pre to, aby bol ako vy!

Chceš, aby ťa videl ako hrdinu, tvrdého a odhodlaného, cieľavedomého chlapa, ktorý je ochotný bojovať cez bolesť a uspieť bez ohľadu na všetko? Žiadne iné možnosti už neprichádzali do úvahy, akoby nebolo inej cesty a ja som jasne videl, ktorou cestou sa mám vydať. Na začiatku bolo treba vyriešiť financie. Ako som spomínal na začiatku, pracujem ako profesionálny hasič a keď k tomu pripočítate hypotéku na dom, manželku na materskej dovolenke a snahu rozšíriť rodinu. To všetko sa nedalo pokryť z jedného, aj keď slušného platu. Môj otec mi pomohol financovať prvý výcvik a ja som mu to postupne splácal, ale táto cesta by z dlhodobého hľadiska nebola správnou voľbou. Rozhodla som sa osloviť kamarátku z gymy Janu Doležalovú a Františka Melku, ktorý dlhé roky pracoval vo finančnom poradenstve, a spýtala som sa ho, či by pre mňa nemal prácu. Po krátkom pohovore som nastúpil na vstupnú akadémiu, začal som podnikať v oblasti financií a prvý veľký problém bol vyriešený.

Ďalej som riešil pozíciu trénera, keďže mením kompletnú stratégiu a nechcem opakovať staré chyby, oslovil som nového trénera Jána Kudynu s dlhoročnými skúsenosťami z pretekov aj z trénovania, ktorý už na mojom prvom tréningu so mnou trávil čas na bare v posilňovni a snažil sa ma udržať na pozitívnej vlne a to bol vlastne hlavný dôvod, prečo som ho oslovil. V mojom tíme boli ľudia z oboch zamestnaní, tréner, fyzioterapeut a hlavne moja priateľka, ktorá vždy, keď som si pustil jedno koleno na zem, stála pri mne tak blízko, že som sa mohol oprieť a pokračovať. Takže tím je kompletný, mám dobré obsadenie na každej pozícii, ako s úsmevom hovorím, a začíname riešiť prípravu. Celý čas cvičím rozdelenie 2+1 do práce a nemením to až do konca.

Prvé tréningy v máji sú skôr zoznamovacie a zisťujeme, ako je na tom telo. Jedlo riešime len vyžarovaním nekvalitných surovín, ale porcie nemusím nijako obmedzovať. Zásadou zatiaľ nie je šokovať ho, ale naštartovať ho. V júli sa dozviem, že budem druhýkrát otcom, náhoda? To si nemyslím. Hlava a srdce sú najsilnejšie svaly v tele, a kto tomu verí, má šancu naplno rozvinúť svoj potenciál. V auguste ideme na dovolenku do Talianska s tým, že v posledný deň dovolenky sa prvýkrát odvážim a po návrate začneme riešiť jedlo.

Cvičím dva dni po sebe a jeden deň, keď som v hasičskom zbore, mám voľno, takže mám partie rozdelené na hrudník, chrbát, nohy, ramená, ruky a brucho a každý tréning cvičím inú partiu. Čo sa týka jedla, mám ten dar, že mi nevadí jesť stále to isté, som schopný jesť deň čo deň rovnaké jedlá. Takže jedlo boli väčšinou vajcia, kuracie mäso, ryža, tvaroh, zelenina a vitamíny. Koncom roka sa dozvedám, že naozaj čakáme dievčatko a na váhe som schudla nejaké tri kilá, ale telo sa pomaly mení a podľa slov trénerky všetko ide dobre a nemôžeme si dovoliť nič uponáhľať, ničím sa netrápim a len pracujem ďalej. Vianoce sú pre mňa z hľadiska stravy a tréningu úplne normálnym dňom. Po novom roku sme si rozdelili partie na hrudník + ruky, chrbát + ramená, nohy + cviky a brušné svaly ideme stále rovnako. Obmedzili sme jedlo a zostali len bielka. Tréningy, dve zamestnania, jedlo v krabičkách, nech som kdekoľvek!

Okrem toho sa snažím zvládať výlety s rodinou a nikde sa nestratiť. Mám takú motiváciu, že aj keď chodím spať okolo druhej a vstávam o piatej. Vždy je tam nová a nová energia a to len potvrdzuje, že ak sa venujete tomu, čo vás baví, čas je len druhoradá veličina. Po tom, čo sme si stanovili termín pretekov, ešte viac zrýchľujem tempo a prvýkrát po dlhšom čase sa objavuje problém. Váha, ktorá za ten čas klesla asi o desať kíl, sa zrazu zastavila a dokonca začala mierne stúpať. Hľadáme riešenie a potom meníme mäso, kuracie za tresku a ryžu za racio chlieb. Hmotnosť okamžite reaguje a naďalej klesá.

V marci sa k nášmu tímu pripojí najkrajšie dievčatko na svete, moja dcéra, a moje PREČO bude ešte silnejšie. Moja priateľka je v nemocnici a ja sa zvládam starať o malého, vodiť ho do škôlky, hrať sa, variť mu, kým je v telocvični. V noci pracujem na notebooku a potom do noci upratujem a pripravujem si oblečenie a krabice s jedlom. O pol šiestej som už hore a pripravená na raňajky. Vtedy prvýkrát začínam pociťovať únavu a v tom momente spolu s kalorickým deficitom sa jej nedokážem zbaviť až do pretekov. Nedbám na svoje okolie a pokračujem na plné obrátky, rekordy napísané v druhej práci, propagácie prichádzajú, ale vždy keď sa na chvíľu zastavím a sadnem si, hlava mi okamžite klesne a zaspím. Už mesiac a pol som na kokteile s prídelom chleba a zelenej zeleniny. Posledné štyri týždne cvičím v mikine a zaraďujem kardio na 40 minút, doma už nedokážem fungovať, záchvaty hnevu sú na dennom poriadku.

Spím sama, jem sama a výlet, ak ho vydržím, je maximálne na hodinu. Keď sa k tomu pridá pohľad na tie malé očká, keď sa ma snažia rozveseliť, vybuchnem nad nejakou kravinou. Áno, aj to je daň za tú chvíľu na javisku, a keď ležíte sám a uvedomíte si to, je vám to tak ľúto, ale viete, že ak sa vzdáte, bolesť bude oveľa bolestivejšia a bude trvať oveľa dlhšie. V tej chvíli je moja priateľka mojou oporou vo všetkom, vychádza mi v ústrety, rozpráva sa so mnou len vtedy, keď chcem, s ničím ma neobťažuje, všetko zariadi a postará sa o deti, je silnejšia ako ja a vtedy sa to najviac prejaví. Myslím si, že ak chce byť chlap úspešný a silný vo všetkom, čo robí, ak nemá po svojom boku silnejšiu druhú polovičku, nikdy nedosiahne svoj potenciál.

Je to koniec prípravy a superkompenzácie v poslednom týždni, tri dni na sacharidových nulách, rozpúšťanie s hektolitrami vody a posledný deň, aby pekne vyschol bez vody. Náter a už len ráno a nakoniec opäť ryža a kuracie mäso. Deň D je tu - 14. 5. 2022 a my sa chystáme do Čelákovíc. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či som nervózny, pravdupovediac, ani chvíľu, to je ako keď máte sen, že si kúpite nové auto a keď ho idete kúpiť, ste nervózny alebo sa tešíte? Plnil som si svoj sen a tešil som sa, kedy konečne nastane ten okamih. Vedel som, že aj keď možno moje ruky neboli dokonalé alebo moje voľné nastavenie bolo jednoduché, bol som pokojný, vedel som, že som urobil absolútne maximum a nebolo kde pridať. Ani raz som nevynechala tréning, ani raz som nezjedla nič, čo by mi tréner nedovolil. Všetko som robil tak, aby som mohol byť hrdý a aby to videli aj moje deti.

Išlo o tvrdú prácu, bolesť pri vstávaní, nikdy nešlo o preteky, ale o to, aby som sa stal lepším človekom, a skutočné víťazstvo sa celý čas odohrávalo vo mne. Samotné preteky boli len živým obrazom toho, čo som videl na každom tréningu, vizualizáciou toho, čo som si toľkokrát predstavoval, semifinále a postup do finále. V hľadisku sa ocitli aj môj brat a otec. Vo finále, ako nad plán, piate miesto z desiatich účastníkov pri súťažnej váhe 76,1 kg. Všetko bolo tak, ako malo byť, a lepšie to ani nemohlo byť, prísť domov s medailou bolo pre môjho syna niečo obrovské, pobehoval s diplomom po dome a hľadal miesto, kde by si ho vystavil, potom si medailu zavesil na krk a hral sa na víťaza. Skutok sa stal, otca už nikdy nevidel pri pive s vypchatým bruchom. Videl víťaza!

Potom bol na fotení v telocvični a ja som videl, že tá cesta, ktorá bola najťažšia v mojom živote, má oveľa väčší význam, než som si uvedomoval, a ak ste dočítali až sem, možno ste už aj vy na dobrej, ale dosť tŕnistej ceste. Prajem vám všetkým úspech, pretože to je to najkrajšie, čo môžete pre seba a svojich blízkych urobiť. Jedno je však pravda, nehľadajte skratky, žiadne neexistujú! Stačí jedlo, tvrdý tréning, plán a hlavne nájsť svoje silné PREČO a s tým nájdete vôľu, lásku, odvahu a seba!

Buďte užitoční a motivujte svojím príbehom! Urobili ste radikálnu premenu/zmenu vo svojom živote? Boli ste obézni alebo zranení, ale vďaka pevnej vôli ste sa dokázali dostať do formy? Prostredníctvom nášho magazínu Bodybuilding.com máte jedinečnú príležitosť podeliť sa o svoj životný príbeh s ostatnými čitateľmi!

Napíšte svoju cestu od ťažkých začiatkov až po šťastný koniec a pošlite nám ju na ondrej.marienka@kulturistika.com alebo radim.koudela@kulturistika.com .

Podmienky uverejnenia článku/príbehu:

• Registrácia na webovej stránke Bodybuilding.com
• Článok je skontrolovaný a bez pravopisných chýb
• Fotodokumentácia