Martin Horský schudol 62 kg a začal bojovať v MMA!

[Autor: Martin Horský]

Keď som mal 22 rokov, vážil som len 75 kg, a tak som začal cvičiť. Spočiatku ma to nebavilo a vždy som si namiesto cvičenia radšej dal s kamarátmi vyprážaný guláš. Po čase sa cvičenie ujalo a hranolky nahradili fitnes jedlá ako tvaroh, vajíčka a proteín. Moje okolie si začalo všímať, ako som pribrala, a začalo ma chváliť, takže som ešte viac pritlačila. Chcel som byť najväčší v Strakoniciach a makal som, ako som len mohol. Dosiahol som neuveriteľnú váhu 155 kg a ľudia, ktorí trénovali naozaj dlho, uznali, že som urobil obrovský pokrok. Potom som si našiel priateľku z Prahy a presťahoval som sa za ňou do hlavného mesta, kde sa mi, samozrejme, páčilo, že aj tu vo veľkomeste ma ľudia obdivovali, aký som veľký, a v tomto tempe som pokračoval až do svojich 33 rokov. Pomaly, ale isto, po takejto dĺžke ma to prestalo baviť, začal som svoju váhu vnímať ako nadváhu a rozhodol som sa s tým niečo urobiť.

Moje prvé kardio vyzeralo, akoby som sa len prechádzala po našej dedine, pretože na beh to rozhodne nebolo. Postupne som si začal zvykať na chôdzu. Šokovala som svoje telo tým, že som k chôdzi pridávala beh a striedala ho, aby som sa mohla aj nadýchnuť. Pamätám si, že najviac som dokázal zabehnúť 300 metrov a viac som už bežať nemohol. V tom čase som bol v Prahe v bare a napriek tomu, že som prišiel domov o tretej ráno, prezliekol som sa a išiel som dokončiť chôdzu. Presne si pamätám, aký som bol nadšený, že som zabehol svoj prvý kilometer v jednom kuse. Teraz sa to zdá úplne neuveriteľné, ale keď som ten prvý kilometer zabehol v jednom kuse, volal som všetkým blízkym s radosťou, že som to naozaj dokázal. Keď sa nad tým spätne zamyslím, prešiel som naozaj dlhú cestu, pretože odvtedy sa mi podarilo zabehnúť 3 polmaratóny pod dve hodiny. V tom čase som naozaj tvrdo pracoval a trvalo to asi pol roka. V tom čase som bol asi o 20 kíl ľahší. Keď som zabehol 3 km v kuse, zaobstaral som si horský bicykel a pridal som cyklistiku.

Môj priateľ Bernard Plavec (profesionálny bojovník MMA, ktorý zápasí v organizácii RFA) ma vzal na svoj prvý tréning boxu, kto sa tomuto športu niekedy venoval, vie, aký je náročný na postavu, a to mi dalo nový impulz. K tomu všetkému, čo som robil, som si pridal občasný tréning boxu, ktorý ma neuveriteľne chytol. Po chvíli tréningov v X Gym som sa chcel pokúsiť dostať do ringu a bolo mi jedno, či vyhrám alebo prehrám, išiel som si za svojím snom dostať sa do ringu. Vyhral som svoj prvý zápas, druhý zápas, a tak to pokračovalo, až som nazbieral celkovo sedem víťazstiev. Pri tréningu sme sa stretávali aj s chlapcami, ktorí bojovali v MMA, a tí ma vždy prehovárali, aby som sa ich pokúsil zdolať na zemi, ale mňa to vôbec nebavilo a venoval som sa boxu. Nakoniec ma k tomu prehovorili a pomaly, ale isto som sa s nimi začal na tréningu ťahať a dostal som sa do toho. Keďže som sa cítil istý v postoji vďaka svojej mohutnosti a sile v úderoch, ktorá mi zostala z ťažkej váhy, ktorú som nosil, začal som pilovať na zemi.

Mojou ďalšou metou bolo amatérske MMA, kde som už vtedy v boxe sníval o tom, že sa dostanem do ringu, takže teraz som si chcel splniť sen dostať sa do klietky a zmerať si s niekým sily. V amatérskom MMA som absolvoval celkovo desať alebo jedenásť zápasov a všetky som vyhral. Po roku zápasenia v MMA som bol číslo jeden v amatérskom rebríčku a mal som zápasiť o titul národného šampióna, ktorý mi, bohužiaľ, nevyšiel, takže som bol len niekoľkonásobným národným šampiónom. Svojmu súperovi som tú prehru stále neodpustil a čakám, kým sa stane profesionálom, aby sme si mohli dať ďalší šancu. Za ten čas, čo sa venujem bojovým umeniam, som prikývol na každý zápas, ktorý mi ponúkli. Či už to bol box, MMA alebo dokonca K1, kde som bojoval počas pandémie.

Teraz bojujem v MMA ako profesionál a vážim 97 kg. Momentálne sa pripravujem na zápas s váhou 93 kg. Netrénujem len v jednej telocvični, ale veľa ich striedam a pendlujem, ale ako svoju srdcovú telocvičňu mám PriMMAt Gym, pod ktorou aj súťažím. Mojou ďalšou takou domácou posilňovňou je Hron Gym a Gauny Team's pod skvelým vedením Tomáša Hrona. Trénujem s naozaj dobrými bojovníkmi, ako sú Leo Brichta, Bernard Plavec, David Kozma, Matej Peňáz a ďalší, ktorých môžete poznať hlavne z organizácie Oktagon MMA alebo RFA. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, budem v tomto športe pokračovať, pretože ho milujem! Ak si to prečíta niekto, kto sa necíti spokojný sám so sebou, budem veľmi rád, ak si z môjho príbehu vezme príklad a začne na sebe pracovať, aj keď pomaly ako vtedy ja. Aj taký chlap ako ja, ktorý sa dostal až na neuveriteľných a nezdravých 155 kg, to jednoducho dokázal, chce to len pevnú vôľu a ísť si za tým! Ak chcete aj vy začať s bojovými umeniami, ale bojíte sa, že ste príliš tuční alebo neviete, ako na to, tak to všetko hoďte za hlavu a určite sa vyberte do niektorej zo spomínaných telocviční. Všetci sú vítaní!

Buďte užitoční a motivujte svojím príbehom! Urobili ste radikálnu premenu/zmenu vo svojom živote? Boli ste obézni alebo zranení, ale vďaka pevnej vôli ste sa dokázali dostať do formy? Prostredníctvom nášho magazínu Bodybuilding.com máte jedinečnú príležitosť podeliť sa o svoj životný príbeh s ostatnými čitateľmi!

Napíšte svoju cestu od ťažkých začiatkov až po šťastný koniec a pošlite nám ju na ondrej.marienka@kulturistika.com alebo radim.koudela@kulturistika.com .

Podmienky uverejnenia článku/príbehu:

• Registrácia na webovej stránke Bodybuilding.com
• Článok je skontrolovaný a bez pravopisných chýb
• Fotodokumentácia