Vitamín D pri rakovine

Už dlho sa upozorňuje na potenciálnu úlohu vitamínu D v prevencii a liečbe rakoviny. Myšlienka, že látka syntetizovaná v koži slnečným žiarením alebo prijímaná prostredníctvom stravy a doplnkov stravy by mohla mať významný vplyv na také zložité a ničivé ochorenia, ako je rakovina, je mimoriadne lákavá. Výskum v tejto oblasti priniesol množstvo zaujímavých, aj keď nie vždy konzistentných zistení, ktoré vytvárajú obraz plný nuáns a otvorených otázok. A v tomto článku sa na túto problematiku pozrieme bližšie.

Obsah článku: V súvislosti s nádorovým ochorením, ktoré sa vyskytuje na území Slovenska, sa v roku 2015 uskutočnilo viacero výskumov, napr:

• Od laboratória k epidemiológii: Sľubné začiatky
• Od laboratória ku klinickej praxi: triezva realita
• Príčiny variability a metodické výzvy
• Súčasný stav a výhľad do budúcnosti

Od laboratória k epidemiológii: Sľubné začiatky

Počiatočné nadšenie spájajúce vitamín D a onkológiu vychádzalo z rôznych smerov výskumu. Značné množstvo predklinických údajov, t. j. poznatkov získaných z experimentov na bunkových kultúrach a zvieracích modeloch, poskytlo silný teoretický základ pre protinádorový účinok vitamínu D. Ukázalo sa, že aktívny metabolit vitamínu D, 1,25-dihydroxycholekalciferol, známy ako kalcitriol, má rôzne potenciálne vlastnosti inhibujúce rast nádorov. Patrí medzi ne schopnosť spomaliť delenie buniek (antiproliferačné účinky), vyvolať programovanú bunkovú smrť (proapoptotické účinky), podporiť dozrievanie a špecializáciu buniek (prodiferenciačné účinky) a obmedziť tvorbu nových ciev vyživujúcich nádor (antiangiogénne účinky). Tieto mechanizmy naznačujú, že vitamín D by teoreticky mohol zasahovať do kľúčových procesov nádorového bujnenia^.2

Paralelne s laboratórnym výskumom prišli povzbudivé výsledky epidemiologických štúdií. Pozorovania veľkých skupín ľudí v ich prirodzenom prostredí naznačili, že existuje súvislosť medzi hladinou vitamínu D v krvi a rizikom vzniku rakoviny. Viaceré observačné štúdie opakovane preukázali, že nízke hladiny 25(OH) vitamínu D v krvi sú spojené s vyšším rizikom vzniku rakoviny, ako aj s horším prežívaním špecifickým pre rakovinu^.2 Korelácia medzi plazmatickými hladinami metabolitov vitamínu D a rizikom vzniku rakoviny bola predmetom mnohých výskumov^.1 Tieto epidemiologické zistenia podporili hypotézu, že optimalizácia hladiny vitamínu D by mohla predstavovať jednoduchú a dostupnú stratégiu na zníženie rizika rakoviny alebo zlepšenie prognózy u pacientov s rakovinou.

Od laboratória ku klinickej praxi: triezvejšia realita

Napriek sľubným zisteniam predklinického a epidemiologického výskumu sa ukázalo, že pretavenie týchto zistení do presvedčivých výsledkov v klinických skúškach je podstatne ťažšie. Klinické skúšky, ktorých cieľom bolo priamo testovať účinok intervencie (napr. podávania vitamínu D) na sledovaný výsledok (napr. výskyt rakoviny alebo prežívanie pacientov), zatiaľ nepriniesli také povzbudivé výsledky, ako sa pôvodne očakávalo^.2

Hodnotenie účinku vitamínu D na riziko vzniku rakoviny a výsledky liečby bolo predmetom mnohých štúdií vrátane pôvodného výskumu a metaanalýz, ktoré spájajú údaje z viacerých štúdií. Výsledky týchto klinických štúdií sa však vyznačujú značnou variabilitou. Niektoré štúdie totiž naznačujú priaznivé protirakovinové účinky vitamínu D, zatiaľ čo iné nepreukazujú žiadny významný účinok a v niektorých prípadoch sa dokonca objavili zistenia naznačujúce potenciálne nepriaznivé účinky na riziko vzniku rakoviny. Táto nekonzistentnosť je jednou z najväčších záhad súčasného výskumu^.1

Príčiny variability a metodické výzvy

Prečo sa výsledky štúdií o vitamíne D a rakovine tak veľmi líšia? Odborníci sa domnievajú, že za touto variabilitou je viacero faktorov, ktoré je potrebné dôkladne analyzovať. Jednou z možných príčin by mohli byť rozdiely v metodike samotných štúdií, farmakologické vlastnosti použitých foriem vitamínu D alebo farmaceutické aspekty produktov. Napríklad jedna štúdia nezaznamenala žiadny rozdiel v celkovom prežívaní alebo prežívaní bez ochorenia, pričom autori špekulovali, že nedostatočný účinok mohol byť spôsobený slabou adherenciou pacientov k liečbe (nedostatočná suplementácia) a nedostatočným overením, že suplementácia skutočne viedla k zvýšeniu sérových hladín 25(OH)D. To poukazuje na dôležitosť starostlivého monitorovania a zabezpečenia, že intervencia sa skutočne účinne podáva a dosahuje cieľové hladiny v organizme^.1

Ďalším faktorom, ktorý prispieva k variabilite, môžu byť individuálne rozdiely v metabolizme vitamínu D a reakcii na suplementáciu, ktoré môžu byť čiastočne spôsobené genetickou predispozíciou. Skúmali sa napríklad jednonukleotidové polymorfizmy (SNP), ktoré by mohli ovplyvniť účinnosť suplementácie vitamínu D. To naznačuje, že vzťah medzi genetikou, metabolizmom vitamínu D a rizikom rakoviny je komplexný a vyžaduje si ďalší výskum^.1

Variabilita môže súvisieť aj s konkrétnymi typmi rakoviny. Hoci sa skúmali štúdie hodnotiace vplyv suplementácie vitamínom D na riziko rôznych typov rakoviny, zatiaľ sa neuskutočnili spoľahlivé analýzy, ktoré by jasne určili, ktorým druhom rakoviny sa suplementáciou vitamínu D s najväčšou pravdepodobnosťou predíde alebo sa zlepšia klinické výsledky. Napríklad metaanalýza 19 prospektívnych kohortových štúdií spájala zvýšenú hladinu 25(OH)D so zvýšeným rizikom rakoviny prostaty, čo je v rozpore s niektorými inými zisteniami a poukazuje na zložitosť vzťahu vitamínu D s rôznymi typmi rakoviny. Na druhej strane u pacientov s novodiagnostikovanou akútnou myeloidnou leukémiou (AML), ktorí mali hladinu 25(OH)D vyššiu ako 20 ng/ml (zatiaľ čo pacienti s AML majú často nedostatok pod 20 ng/ml), sa pozorovala kratšia hospitalizácia a vyššia miera kompletnej remisie po indukčnej chemoterapii. Toto zistenie naznačuje, že pri špecifických typoch nádorov a v špecifických klinických situáciách môže byť stav vitamínu D dôležitý pre prognózu a odpoveď na liečbu^.1

Súčasný stav a výhľad do budúcnosti

Súhrnne možno povedať, že hoci predklinické a epidemiologické zistenia výrazne naznačujú potenciálne pozitívnu úlohu vitamínu D pri rakovine, výsledky klinických štúdií zatiaľ nie sú také presvedčivé a vyznačujú sa značnou nekonzistentnosťou. Dôkazy z praxe naznačujú, že nedostatok/nedostatok vitamínu D je spojený so zvýšeným rizikom rakoviny a horšími výsledkami, čo je dôležité zistenie pre klinickú starostlivosť. Je však zrejmé, že na správne posúdenie klinickej hodnoty vitamínu D, jeho metabolitov a analógov v prevencii a liečbe rakoviny sú potrebné ďalšie dôsledne navrhnuté štúdie^.2

Výskumný program v tejto oblasti je preto jasný: je potrebné vyvinúť a starostlivo vyhodnotiť vhodné formulácie kalcitriolu na klinické použitie v rámci prísneho plánu klinického vývoja, ktorý sa zameria na špecifické typy rakoviny, klinické prostredie a kombinácie s inými liečebnými režimami, ako je chemoterapia. Mali by sa vyhodnotiť aj iné analógy vitamínu D s cieľom určiť biologicky optimálne dávky a režimy. Je tiež nevyhnutné vykonať prospektívne štúdie na vyhodnotenie účinku korekcie nedostatku/nedostatku vitamínu D^.2

Na záver možno konštatovať, že vzťah medzi vitamínom D a rakovinou zostáva fascinujúcou, ale zložitou oblasťou výskumu. Existujúce dôkazy naznačujú, že vitamín D pravdepodobne zohráva určitú úlohu, či už pri úprave rizika, alebo pri ovplyvňovaní progresie ochorenia, ale presný mechanizmus jeho účinku pri rakovine u ľudí a optimálny spôsob jeho využitia v klinickej praxi ešte neboli úplne objasnené. Pokračujúci výskum a úsilie o prekonanie metodologických a farmakologických prekážok sú nevyhnutné na úplné pochopenie potenciálu vitamínu D v boji proti rakovine a na to, aby sme ho mohli efektívne využívať v prospech pacientov.

Zdroj:

• 1) Vplyv vitamínu D na riziko rakoviny a jej liečbu: prečo taká variabilita? - PMC
• 2) Vitamín D a rakovina: klinické aspekty - PMC