"Nikdy som si nemyslel, že schudnem zo 135 kg na 90 kg," hovorí Petr Bednarz

Autor Petr Bednarz

Keď ma oslovil portál bodybuilding.com, aby som napísal svoj príbeh, váhal som, ale zároveň musím povedať, že som bol nakoniec spokojný. V minulosti som sám veľmi neveril v tieto premeny, že sa to dá urobiť "prirodzenou" cestou, ale po rokoch som sa presvedčil, že je to možné.

Ako to všetko začalo

Nikdy som nebola štíhla, vždy som mala nadváhu, ktorá sa rokmi zvyšovala. Nikdy som nemala vzťah ani k športu, nikdy ma to nelákalo, nebavilo ma to, bola som pohodlná, dokonca lenivá čokoľvek robiť. Nikdy som sa tiež nezaujímala o zdravý životný štýl, zdravé potraviny - skôr som vyhľadávala tie nezdravé, len tie "chutnejšie". Cez deň som sa neprejedala, klasika - raňajky - obed - večera, ale po večeri prišli najväčšie chute na všetko možné, aj nemožné. To všetko ma dostalo až na 135 kg živej váhy.

Dva zdvihnuté prsty ma neodradili. Prvý bol v roku 2007, keď som vo veku dvadsaťdeväť rokov podstúpil veľmi náročnú deväťhodinovú operáciu bedrovej chrbtice (stabilizácia štyrmi skrutkami stavcov L4 a L5) s neistou prognózou. Bolo to veľmi náročné obdobie, a to tak po psychickej, ako aj najmä po fyzickej stránke, keďže po operácii som sa musel všetko učiť odznova, vstávať z postele, chodiť, obliekať sa, vykonávať základné hygienické potreby a jednoducho všetko ostatné, čo nám pripadá úplne bežné. Lekári zistili, že mám degeneratívne ochorenie chrbtice, keď som bol tínedžer.

Boli tam viaceré poškodené stavce, takže mi veľmi dôrazne povedali, že musím schudnúť a začať cvičiť. Áno, základné fyziologické cvičenia som cvičila doma 5 mesiacov po operácii, počas ktorých trvalo moje úplné zotavenie a zapojenie do bežného života. Samozrejme, netrvalo to príliš dlho, zotavil som sa a vrátil sa do bežného života. Druhý zdvihnutý prst bol z kraja roku 2020, keď mi lekári našli malé žlčníkové kamene a opäť mi odporučili, že by som mala schudnúť a začať zdravšie žiť. Ani to ma však neodradilo...

Neodradili ma ani do očí bijúce zdravotné problémy

Všetko vyvrcholilo v októbri 2021, keď som utrpela veľmi silný žlčníkový záchvat. Dostala som antibiotiká a myslela som si, že sa všetko vyrieši, že žlčníkové kamene sú bežné a dá sa s nimi žiť. Veľmi som sa však mýlil. Verdikt lekárov znel, že som v priamom ohrození života, že môj stav je veľmi vážny, dokonca kritický, pretože som dostal aj veľmi masívny zápal pečene a pankreasu. Nebolo to vôbec dobré a musel som ísť okamžite bez mihnutia oka na operačnú sálu. Nerozumel som tomu a v šoku som lekárovi len povedal, že predsa musím ísť do práce - on len povedal: "Choďte, ale je tu riziko, že to praskne a zomriete." A na to nikdy nezabudnem.

Napriek ďalším nepríjemným komplikáciám všetko dobre dopadlo, našťastie sa podarilo zmierniť zápal, žlčník odstránili a na pamiatku som od prednostu kliniky dostal 7 žlčníkových kameňov v pohári s rozmermi 1,5 x 1,5 cm. Povedal mi, že som doslova ušiel hrobárovi z lopaty, že za 30 rokov praxe nič podobné nevidel a že 95 % pacientov zomiera na takýto náhly masívny zápal celej brušnej dutiny. Až tu som si naozaj začal uvedomovať, ako ďaleko som to nechal zájsť a že to mohlo dopadnúť úplne inak, jednoducho fatálne, napriek tomu, že som úplne ignoroval zdravotné problémy, ktoré trvali od augusta. Bola to najväčšia facka, akú som kedy v živote dostal.

Po operácii som musel dodržiavať prísnu žlčníkovú diétu, samozrejme, nemal som na výber. Dusené, varené a jednoducho zdravšie jedlá. Váha išla okamžite a pomerne rýchlo dole. Za 4 mesiace to bolo až 15 kg. Počas tohto obdobia, keď mi všetci hovorili, že jojo efekt sa aj tak dostaví, mi začali chutiť zdravšie jedlá a naopak, z tých nezdravých mi bolo zle. A nebola to opäť žiadna zázračná diéta, len som vynechala sladké, mastné a tučné jedlá, jem 5-krát denne a zmizol aj ten pocit večer zjesť všetko, čo mi príde pod ruku. Zhodou okolností som bola u lekára na pravidelnej ročnej kontrole s chrbticou a povedal mi, že váha ide príliš dole a že to chrbtica nezvláda. Že musím začať cvičiť, a to okamžite, a posilniť najmä chrbtové svaly.

Nuž, začať cvičiť, keď ste vyše 40 rokov nerobili nič, žiadny pohyb, žiadne cvičenie. Tak som sa rozhodol nájsť si osobného trénera, ktorý by ma viedol. A tu bol ďalší kameň úrazu. Áno, roky som chodil na fyzioterapiu, rehabilitácie atď. ale usúdil som, že to chce niečo drastickejšie, aj keď ma veľa ľudí od môjho nápadu odrádzalo. Oslovil som niekoľko fitnes trénerov, načrtol som im svoje obmedzenia, ale bezvýsledne. Stále som mal takmer 120 kg a bolo mi povedané "najprv schudnite a potom sa vráťte" alebo "prineste potvrdenie od lekárov, že môžete cvičiť s takouto chrbticou". Opäť som bola v koncoch, demotivovaná a mala som chuť to všetko vzdať.

Výber trénera alebo veľký krok k mojej transformácii

Na sociálnych sieťach som sledoval veľa trénerov a jedného dňa som našiel video, na ktorom karvinský fitnes tréner Nicolas Neumann v príbehu cvičí s mladým hendikepovaným chlapcom. Pomyslel som si, že toto by mohla byť cesta aj pre mňa. A stalo sa. Hneď som Nicolasovi s veľkým odhodlaním napísala, vysvetlila mu svoju situáciu a dúfala, že ma neodmietne. Dňa 1. júna 2022 som sa prvýkrát vybral do karvinského Fitness Ringu, aby som sa stretol s Nicolasom (mimochodom, minuloročným držiteľom dvoch zlatých medailí v kulturistike v kategórii Men's physique na EVLS Prague Amateur a Musclecontest Austria).

Bol som veľmi nervózny, ako sa na mňa bude pozerať nielen on, ale aj ostatní ľudia, nadváha, problémy s chrbticou, nulový vzťah k športu atď. Bol som však veľmi milo prekvapený Nicolasovým veľmi profesionálnym prístupom, najprv sa ma spýtal, aké mám obmedzenia, čo chcem dosiahnuť, nebral ma ako outsidera a zostavil mi šetrný tréningový plán s ohľadom na moju chrbticu. Dokonca aj pocit, že sa na mňa budú ostatní návštevníci fitnescentra pozerať ako na exota, veľmi rýchlo pominul.

Po prvom tréningu som vedela, že toto je naozaj správna cesta a cítila som sa veľmi príjemne. Najprv som chodila cvičiť 1x týždenne, potom 2x, 3x a teraz chodím pravidelne 4x týždenne. S Nicolasom sme krásne posilnili chrbtové svaly, vyladili stravu a za rok a pol spoločnej práce sme zo mňa zhodili ďalších takmer 30 kg.

Nikdy v živote som sa necítila tak skvele, najmä fyzicky, keď ustúpili všetky bolesti chrbta, ktorými som v minulosti pravidelne trpela. Vlastne, keď som na sebe prvýkrát v živote začal vidieť nejaké svaly, bolo to tiež dosť motivujúce. Najväčšia odmena však prišla toto leto, keď som opäť absolvoval pravidelné vyšetrenie chrbtice. Lekár doslova neveril vlastným očiam, na jednej strane ma nepoznal, ale veľmi si pochvaľoval moju zmenu, najmä čo sa týka chrbtice.

Bol nadšený, vyšetril ma, urobil mi kontrolný röntgenový snímok a pochválil ma, že všetko je v absolútnom poriadku, viac ako kedykoľvek predtým, a že ak budem takto pokračovať, nebudem už musieť chodiť ani na pravidelné ročné prehliadky. A ja som za to nesmierne vďačný. Tak Nicolasovi, ako aj sebe. Samozrejme, nespím na vavrínoch, ideme ďalej a som zvedavá, kam povedie moja ďalšia cesta, pretože bez posilňovne si to už naozaj neviem predstaviť.

To nie je koniec a ja idem ďalej

Tento príbeh nie je o nárekoch, ale chcel som len poukázať na to, kam to všetko môže viesť. Smutné je, že keby som sa nestretla s týmito zdravotnými problémami, asi by som sa sama nikdy nepustila do toho, pretože som si to stále ospravedlňovala, že som šťastná, že je to tak vlastne v poriadku. Ale prejsť z veľkosti 3XL na M je oveľa lepšie. Ale hlavne sa vďaka tomu človek cíti oveľa lepšie a celkovo dobre, jednoducho pohodlne.

Nie je ľahké začať s takouto premenou a z mojej skúsenosti chcem poukázať na to, že nie je ľahké nájsť správneho trénera, ktorý sa na vás nebude pozerať ako na menejcenného človeka a bude sa vám snažiť naozaj pomôcť, podporiť, motivovať, namotivovať a aj ten milý, priateľský prístup je veľmi dôležitý. Ja som mala to šťastie a prajem ho každému, kto sa pre to rozhodne... Veľmi dôležitá je aj podpora blízkeho okolia, rodiny, priateľov, spolupracovníkov, ktorým veľmi pekne ďakujem. Ak tento môj nie práve ukážkový príbeh motivuje alebo nakopne aspoň jedného človeka, potom malo obrovský zmysel ho napísať a podeliť sa oň.

Buďte užitoční a motivujte svojím príbehom! Urobili ste radikálnu premenu/zmenu vo svojom živote? Boli ste obézni alebo zranení, ale vďaka svojej pevnej vôli ste sa dokázali dostať do formy? Prostredníctvom nášho magazínu Bodybuilding.com máte jedinečnú príležitosť podeliť sa o svoj životný príbeh s ostatnými čitateľmi!

Napíšte svoju cestu od ťažkých začiatkov až po šťastný koniec a pošlite nám ju na radim.koudelka@kulturistika.com / ondrej.marienka@kulturistika.com.

Podmienky uverejnenia článku/príbehu:

• Registrácia na webovej stránke Bodybuilding.com
• Článok je skontrolovaný a bez pravopisných chýb
• Fotodokumentácia