"Moje ciele sú vyššie ako byť prvý v Českej republike!" Marek Vácha ovládol tohtoročnú českú CrossFit scénu

Ahoj, Marku. V prvom rade by som ti chcel zablahoželať k tomu, že si sa stal najlepším českým crossfiterom v tomto roku a zároveň mám otázku. Čo pre teba znamená byť najlepším crossfiterom v Českej republike?

Ahoj, ďakujem veľmi pekne. Hej, úprimne, neznamená to pre mňa nič zásadné. Potešilo ma to, samozrejme, najmä preto, že som mal len pár mesiacov, počas ktorých som mohol nejako viac trénovať ako za posledný rok, zároveň mám svoj cieľ inde. Byť prvý v krajine je pekné, ale ak sa nekvalifikujete do ďalšej časti, do semifinále, je to celkom zbytočné.

Nepretekali ste približne rok, pretože vás trápili zdravotné problémy. V jednom momente to dokonca vyzeralo, že sa na pretekársku scénu už nevrátite, a teraz ste najlepším športovcom v krajine - ako celú túto situáciu vnímate?

Ako som už povedal. Práve preto, že som celý minulý rok nemohol trénovať tak, ako som potreboval, som rád, že sa mi po približne 3-4 mesiacoch vrátila aspoň časť výkonnosti. Stále je to síce ďaleko od cieľa, ale som za to vďačný. Takže to vnímam pozitívne.

Zranenia sa nestávajú len športovcom, viete, prečo sa vám zranenie prihodilo a o aké zranenie ide?

Našťastie to nebolo smrteľné zranenie. Išlo o to, že som už dlhší čas trpel chronickou bolesťou spodnej časti chrbta. Koncom roka 2020 sa bolesť začala objavovať aj v iných častiach tela, tak trochu som cítil, že sa buď rozpadnem, alebo si niečo naozaj roztrhnem. Problémy s chrbticou, permanentná bolesť kolien, bolesť zápästia, možný zápal v lakťoch. Jednoducho som totálne vyhorel zo systému. Chybu som však urobil na začiatku, keď som sa vždy snažil nahromadiť čo najväčší tréningový objem, chodil som na všetky tréningy "na krv" a hlavne totálne kašlal na regeneráciu. Kombinácia pretrénovania so zlou technikou, nízkou mobilitou. Bolo to jednoducho jedno s druhým.

Niekoľkokrát som sa snažil riešiť konkrétne bedrá a kolená, ale bolo to príliš povrchné. Vždy som sa bál zastaviť, urobiť krok späť a vybudovať lepší základ. Prestávka trvala možno 2-3 týždne a keď bolesť trochu ustúpila, vrátil som sa k pravidelnému tréningu. Takto sa to všetko opakovalo.

Až ten neúprosný stav na konci roka 2020 ma konečne prinútil.

Dalo sa tomu vyhnúť, keď sa na to teraz pozerám spätne? A čo ste sa za ten čas naučili?

Určite sa tomu dalo predísť, to je jasné už len pri spätnom čítaní. Hlavnou chybou však podľa mňa bolo, že som od začiatku trénoval sám, nemal som nad sebou dobrého, rozumného trénera, ktorý by sa postaral o to, aby som si dostatočne vybudoval základy. Na druhej strane musím povedať, že som za to rád, pretože sám by som v tom asi nevidel taký zmysel. Naučil som sa lepšie vnímať pomer tvrdého tréningu a potrebnej regenerácie. Tiež som sa naučil oveľa lepšie cítiť svoje telo, vedieť sa hýbať a okrem iného ma to výrazne posunulo ako trénera.

Museli sa vám v hlave preháňať zaujímavé myšlienky, keby ste nemohli cvičiť a robiť to, čo vás baví, však?

Ach, áno. Psychicky to bolo pre mňa veľmi náročné obdobie. Po niekoľkých mesiacoch pravidelnej rehabilitačnej práce som nevidel žiadne výsledky, výkonnosť bola preč, chrbát ma stále bolel, nič sa nemenilo.... bolo to veľmi na hrane. Niekoľkokrát som uvažoval, či to naozaj stojí za to, bola to pre mňa veľká skúška, ale vždy som dospel k rovnakému záveru.

Ako sa vám nakoniec podarilo vyliečiť zranenie a ste už stopercentne v poriadku?

Myslím, že sa nedá povedať vyliečený, keď to nebolo žiadne konkrétne zranenie. Ale naučil som sa efektívnejšie pohybovať, správne zapájať svaly, zbaviť sa niektorých nerovnováh a bolestí pri pohybe a viac zapájať HSS. Pravidelne som sa tiež saunoval, fyzioterapeut, pri CrossFite je naozaj dôležité kompenzovať určité prekonané zranenia. Je to proces, v ktorom sa snažím priblížiť k určitej rovnováhe medzi tým všetkým. Som spokojný s tým, ako to momentálne funguje. Uvedomujem si, že celý systém je zatiaľ krehký, musím neustále sledovať, ako sa hýbem, aby všetko vydržalo. Takže nie na 100 %, ale určite o 100 % lepšie.

Marek, je o tebe známe, že neješ mäso, ako sa ti podarilo poraziť všetkých tých konkurentov, ktorí mäso jedia, a všetky tie názory, že bez mäsa nemáš šancu uspieť?

Pozrite sa, nemyslím si, že to beriem. Je to každého voľba. A za seba môžem povedať len toľko, že ak človek pristupuje k bezmäsitej strave zodpovedne a stravuje sa dostatočne pestro, strava nehrá žiadnu rolu. Hlavná je vždy hlava a to, aké má človek zmýšľanie a čo je pre to ochotný urobiť.

Teraz mám otázku trochu na telo - čo doping, hrá u vás nejakú úlohu?

Dobrá otázka. Ale nehrá. Úprimne sa niekedy čudujem, ako to naozaj vyzerá na vrchole. Dokonca niekedy aj vtedy, keď niekto trénuje tak, ako trénuje. Ale keď počúvam rozhovory s niektorými športovcami, kde sa tvrdo stavajú k tomu, ako sú proti dopingu....as, chcem im veriť.

Takže ste úplne čistý, čo?

Áno, som.

Ako je teda možné, že športovec, ktorý neje mäso a ani nepoužíva látky zvyšujúce výkonnosť, môže poraziť športovcov na látkach?

Nikoho by som za to neodsudzoval, neviem, ako sú na tom ostatní športovci. Každý má jednoducho svoju vlastnú cestu a svoje vlastné presvedčenie. Ja som si vybral toto. A ako je to možné... Asi chcem viac :).

Sú to však roky práce a výkonnosť rastie postupne. A aj keď som mal prestávku, čo sa týka intenzity, ťažkých váh, CrossFit robím už nejakých 8 rokov. Vďaka tomu som sa postupne naučil aj lepšej efektivite pohybu, čo môže byť opäť moja výhoda oproti chalanom, ktorí sú oveľa silnejší ako ja.

142 kg drep nad hlavou

View this post on Instagram

A post shared by Marek Vácha (@marek.vacha)

Myslíte si, že je potrebné používať steroidy na pretekárskej scéne v Českej republike?

Nie.

Uvidíme vás tento rok ešte na nejakých pretekoch?

Určite. Dlho som nejazdil, naposledy na Bcrosse 2020. Vďaka mojej rekonštrukcii, ktorá prebiehala viac-menej celý minulý rok, som si uvedomil, že mi preteky veľmi chýbajú, preto by som chcel tento rok absolvovať čo najviac pretekov a nabrať veľa skúseností na tých zahraničných. V pláne je o týždeň Athens Throwdown, potom Lowlands Throwdown a v septembri The Europian Championship v Anglicku. V Česku plánujem letný Bcross, možno zimný, a ak sa bude organizovať Bohemian Throwdown, tak možno aj ten. Uvidím, ako na tom budem.

Marku, ďakujem za rozhovor a želám veľa šťastia.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

Chceš začať trénovať aj CrossFit? Neváhajte nás kontaktovať na riseupfromfailures.training@gmail.com alebo na Instagrame riseupfromfailures_training.