Radšej bolesť ako vlastné myšlienky? Vedci odhalili prekvapivú pravdu o ľudskej mysli!

Predstav si obyčajný večer. Sedíš doma na gauči, nikto od teba nič nechce a konečne máš chvíľku pokoja. Lenže sotva uplynie pár sekúnd, automaticky siahneš po telefóne. Otvoríš Instagram. Prejdeš si niekoľko príspevkov. Skontroluješ správy. A keď zistíš, že sa vlastne nič nové nestalo, otvoríš ďalšiu aplikáciu. Možno to robíš aj v posilňovni.

Dokončíš sériu, odložíš činku a hneď sa pozrieš na displej. Nečakáš žiadnu dôležitú správu. Nemáš ani konkrétny dôvod, prečo by si mal telefón kontrolovať. Napriek tomu ho vezmeš do ruky. Čo nás k tomu vedie? Je možné, že sa náš mozog naučil hľadať nové podnety do takej miery, že mu už obyčajná chvíľa bez rozptýlenia pripadá nepríjemná? Práve podobnú otázku si položili psychológovia, na ktorých výskum poukázal aj Arnold Schwarzenegger.

A výsledky sú oveľa zaujímavejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Obsah článku:

• Experiment, pri ktorom si ľudia radšej zvolili elektrický impulz
• Prečo sa toľko bojíme obyčajnej nudy?
• Ďalšia štúdia odhalila niečo prekvapivé: Ticho môže byť príjemnejšie, než očakávame
• Mobil v posilovni: Môže neustále rozptyľovanie ovplyvniť tvoj tréning?
• Čo sa stane, keď obmedzíme používanie telefónu? Vedci sledovali zmeny v pozornosti aj nálade
• Desať sekúnd, ktoré môžu zmeniť tvoje návyky

Experiment, pri ktorom si ľudia radšej zvolili elektrický impulz

V roku 2014 uverejnil psychológ Timothy Wilson so svojimi kolegami v prestížnom časopise Science štúdiu, ktorá sa zaoberala schopnosťou človeka tráviť čas len so svojimi vlastnými myšlienkami. Výskumníci vykonali celkovo jedenásť experimentov. V niektorých z nich mali účastníci jednoduchú úlohu. Stráviť niekoľko minút o samote, bez telefónu, knihy alebo iného vonkajšieho rozptýlenia.

Mohli premýšľať o čomkoľvek. O svojich spomienkach, budúcnosti, plánoch alebo príjemných zážitkoch. Napriek tomu mnohí túto skúsenosť hodnotili ako prekvapivo náročnú. V jednom z experimentov sa vedci rozhodli zájsť ešte ďalej. Účastníci najprv vyskúšali rôzne podnety, vrátane nepríjemného elektrického impulzu. Následne dostali možnosť stráviť 15 minút sami v miestnosti. Ak chceli, mohli si počas tejto doby dobrovoľne opäť aplikovať elektrický impulz.

Výsledky výskumníkov prekvapili.

V sledovanej podskupine si aspoň jeden impulz aplikovalo 67 % mužov a 25 % žien.

Konkrétne išlo o 12 z 18 mužov a 6 z 24 žien, ktorí predtým uviedli, že by boli ochotní zaplatiť za to, aby sa nepríjemnému podnetu vyhli. Inými slovami, niektorí ľudia dobrovoľne vyhľadali nepríjemný podnet, hoci nemuseli robiť vôbec nič. Je však dôležité dodať, že išlo o relatívne malý experiment a jeho výsledky nemožno automaticky vzťahovať na celú populáciu.

Výskum tiež nepreukazuje, že by ľudia vo všeobecnosti uprednostňovali bolesť pred premýšľaním.

Ukazuje však, že pre niektorých z nás môže byť prekvapivo ťažké vydržať bez vonkajších podnetov, aj keď máme možnosť zabaviť sa vlastnými myšlienkami.

A práve táto skutočnosť otvára ďalšiu zaujímavú otázku.

Prečo sa toľko bojíme obyčajnej nudy?

Nuda sa často považuje za niečo negatívne. Keď sa nudia, snažíme sa tento pocit čo najrýchlejšie odstrániť. Pustíme si hudbu, zapneme televíziu, otvoríme sociálne siete alebo začneme hľadať ďalšiu činnosť. Ale prečo vlastne? Jedným z možných vysvetlení je, že vonkajšie podnety nám poskytujú relatívne jednoduchý spôsob, ako zamestnať pozornosť. Premýšľanie bez konkrétnej úlohy naopak vyžaduje, aby sme smer vlastnej mentálnej aktivity do určitej miery určovali sami.

To nemusí byť vždy príjemné ani jednoduché.

Naše myšlienky sa môžu vracať k nedokončeným povinnostiam, nepríjemným zážitkom alebo problémom, ktoré sme počas dňa odkladali. Zároveň však nie je pravda, že chvíle bez vonkajšieho rozptýlenia musia automaticky znamenať nepríjemné premýšľanie.

Práve naopak. Najnovšie výskumy naznačujú, že ľudia si často nedokážu správne predstaviť, aké príjemné môže byť obyčajné ticho v skutočnosti.

Ďalšia štúdia odhalila niečo prekvapivé: Ticho môže byť príjemnejšie, než očakávame

V roku 2022 uverejnili vedci v časopise Journal of Experimental Psychology: General súbor šiestich experimentov s celkovým počtom 259 účastníkov. Ich cieľom bolo zistiť, ako ľudia vopred odhadujú vlastný zážitok pri niekoľkominútovom čakaní bez akejkoľvek činnosti. Výsledky ukázali zaujímavý rozdiel medzi očakávaniami a skutočnosťou.

Účastníci si totiž často predstavovali, že počas čakania budú menej spokojní a menej zaujatí, než ako to následne skutočne prežívali. V jednom experimente si ľudia dokonca častejšie vyberali možnosť prehliadať si správy na internete namiesto toho, aby len premýšľali.

Pritom sa ich skutočný zážitok z oboch činností štatisticky významne nelíšil.

Naše očakávania teda nemusia vždy zodpovedať tomu, ako sa pri určitej činnosti skutočne cítime.

Ak automaticky predpokladáme, že niekoľko minút bez telefónu bude neznesiteľná nuda, môžeme sa takejto situácii začať vyhýbať ešte skôr, než ju vôbec vyskúšame. A čím častejšie vyplňujeme podobné chvíle okamžitým rozptýlením, tým menej príležitostí máme zistiť, že nám to vlastne nemusí vadiť. To však neznamená, že by sme mali tráviť celé hodiny osamote alebo že každé používanie telefónu je problém.

Dôležitá je predovšetkým schopnosť rozhodovať o vlastnej pozornosti. A tá má prekvapivo zaujímavé súvislosti aj so športovým výkonom.

Mobil v posilovni: Môže neustále rozptyľovanie ovplyvniť tvoj tréning?

Možno to poznáš. Prídeš do posilňovne s jasným plánom. Chceš odtrénovať päť cvikov, sústrediť sa na techniku a postupne zvyšovať záťaž. Lenže po prvej sérii otvoríš telefón. Jedna správa. Krátke video. Rýchla odpoveď kamarátovi. A zrazu zistíš, že od poslednej pracovnej série ubehlo oveľa viac času, než si plánoval. Samotná prestávka pritom nemusí byť problémom. Dostatočne dlhé prestávky sú pri silovom tréningu často žiaduce. Otázkou je skôr to, čo sa počas nich deje s našou pozornosťou. Zaujímavý experiment v tejto oblasti uverejnili vedci v roku 2021.

Do randomizovanej štúdie s krížovým usporiadaním zapojili 16 dospelých, ktorí cvičia rekreačne. Pred silovým tréningom účastníci absolvovali dve odlišné situácie. V jednej strávili 30 minút používaním sociálnych sietí na telefóne.

V druhej sledovali dokumentárny program.

Následne vykonali tri série drepov až do zlyhania. Výskumníci zistili, že po používaní sociálnych sietí účastníci pociťovali väčšiu mentálnu únavu a dosiahli nižší celkový tréningový objem, vyjadrený ako súčin záťaže a počtu opakovaní. To je zaujímavé, pretože výskum naznačuje, že psychická únava môže za určitých podmienok ovplyvniť aj fyzickú prácu.

Výsledky však pochádzajú len od 16 ľudí a z veľmi konkrétneho experimentálneho protokolu.

Z nich nemožno vyvodiť záver, že každé pozretie sa na telefón medzi sériami automaticky znižuje rast svalov alebo silu.

Napriek tomu nám dávajú dôvod zamyslieť sa nad tým, či spôsob, akým trávime čas pred tréningom a počas neho, skutočne podporuje naše ciele.

Čo sa stane, ak obmedzíme používanie telefónu? Vedci sledovali zmeny v pozornosti aj nálade

Ešte zaujímavejšie výsledky priniesla randomizovaná štúdia uverejnená v roku 2025 v časopise PNAS Nexus. Výskumníci skúmali, čo sa stane, keď ľudia na dva týždne stratia prístup k mobilnému internetu vo svojich telefónoch. Stále mohli telefonovať a posielať bežné SMS správy. Neboli teda úplne odrezaní od ostatných ľudí. Obmedzená bola predovšetkým možnosť byť prakticky neustále online.

Po ukončení intervencie vedci pozorovali zlepšenie subjektívnej kvality života, vybraných ukazovateľov duševného zdravia a objektívne meranej schopnosti udržať pozornosť. Účastníci tiež trávili viac času osobnými stretnutiami, pohybom a pobytom vonku.

Výskum tak naznačuje, že obmedzenie neustálej digitálnej dostupnosti môže byť pre niektorých ľudí prospešné. Neznamená to však, že mobilný telefón sám o sebe poškodzuje mozog alebo že digitálna detoxikácia automaticky zlepší športový výkon. Dôležitejšia je iná skutočnosť.

Čas a pozornosť, ktoré nevenujeme telefónu, môžeme využiť na činnosti, na ktorých nám skutočne záleží.

A niekedy nemusíme začínať žiadnou dramatickou zmenou.

Desať sekúnd, ktoré môžu zmeniť tvoj zvyk

Arnoldov newsletter pripomína ešte jeden zaujímavý experiment. Vedci skúmali aplikáciu one sec, ktorá pri pokuse otvoriť vybrané aplikácie vytvorí krátke zdržanie a ponúkne možnosť zrušiť otvorenie. Počas šesťtýždňového terénneho výskumu sledovali správanie 280 používateľov.

A výsledok?

Po šiestich týždňoch sa počet skutočných otvorení sledovaných aplikácií znížil približne o 57 %.

Nešlo pritom len o to, že by si to ľudia počas čakania rozmysleli. Postupne sa tiež menej často pokúšali aplikácie vôbec otvárať. Štúdia však sledovala dobrovoľných používateľov konkrétneho nástroja. Preto nemožno zaručiť, že každému rovnako pomôže obyčajné počítanie do desiatich. Princíp je však praktický.

Namiesto okamžitého konania si medzi impulzom a reakciou vytvoríme krátky priestor na rozhodnutie.

Až nabudúce počas tréningu automaticky siahneš po telefóne, vyskúšaj tento jednoduchý postup:

1. Na desať sekúnd sa zastav.
2. Spýtaj sa sám seba, prečo chceš telefón otvoriť.
3. Ak máš konkrétny dôvod, pokojne ho využij. Ak ide len o automatický zvyk, zváž, či ho naozaj potrebuješ práve teraz.

Nejde o zákaz technológií.

Ide o to, aby sme sa pri ich používaní dokázali rozhodovať uvedomelejšie.

Sústredenie sa počas tréningu nezačína až pri prvej sérii

Schopnosť sústrediť sa nie je len otázkou pevnej vôle. Dôležitú úlohu zohráva aj spánok, celková únava, náročnosť tréningu a životný režim. Ak si dlhodobo nevyspatý alebo psychicky preťažený, samotné odloženie telefónu nemusí vyriešiť všetky problémy.

V niektorých situáciách môže športovec pred fyzickou aktivitou využiť aj kofeín. Napríklad GymSupps Natural Caffeine NATCAFF® obsahuje v jednej kapsule 200 mg prírodného bezvodého kofeínu z kávových zŕn. Kofeín pôsobí na centrálny nervový systém a môže ovplyvňovať bdelosť. Jeho užívanie však nie je riešením nadmerného používania telefónu ani náhradou dostatočného odpočinku.

Pri výbere je dôležité zohľadniť individuálnu citlivosť, ďalšie zdroje kofeínu a dĺžku tréningu. Najmä večer môže aj nižšia dávka narušiť spánok, ktorý je pre regeneráciu a dlhodobú výkonnosť zásadný.

Možno nepotrebujeme viac podnetov. Možno sa musíme naučiť byť chvíľu bez nich

Žijeme v prostredí, ktoré nám ponúka prakticky neobmedzené množstvo informácií, zábavy a možností, ako zamestnať pozornosť. Stačí niekoľko pohybov prstom a za jedinú minútu sa môžeme presunúť od športových výsledkov cez správy až po videá ľudí, ktorých sme nikdy osobne nestretli. Na tom samom o sebe nie je nič zlé.

Problém môže nastať v okamihu, keď už nerozhodujeme o tom, čomu venujeme pozornosť, ale iba automaticky reagujeme na ďalší dostupný podnet. Experiment s elektrickými impulzmi nám pripomína, že byť sám so svojimi myšlienkami nemusí byť vždy jednoduché. Najnovšie výskumy však zároveň ukazujú, že takéto chvíle nemusia byť ani zďaleka také nepríjemné, ako predpokladáme.

A športová psychológia pridáva ďalší dôležitý rozmer. Počas tréningu potrebujeme vnímať techniku, únavu, intenzitu a vlastné telesné reakcie. Ak našu pozornosť neustále odvádza niečo iné, môže byť ťažšie sústrediť sa na to, čo práve robíme. Možno teda nie je potrebné hľadať ďalšie motivačné video, novú aplikáciu alebo ďalší spôsob, ako sa pred tréningom povzbudiť.

Možno niekedy stačí obyčajná vec.

Odložiť telefón, sústrediť sa na ďalšiu sériu a pripustiť si, že pár minút bez nového podnetu nemusí byť strateným časom.

Pretože schopnosť ovládať vlastnú pozornosť môže byť niekedy rovnako dôležitá ako schopnosť ovládať činku.