Prečo nevidíš výsledky, aj keď sa snažíš na 100 % (a prečo nesmieš prestať)?!

Už šesť týždňov tvrdo makáte. Absolvovali ste každý naplánovaný tréning. Jedáte presne tak, ako ste si sľúbili – alebo aspoň väčšinu času. Prinútili ste sa ísť do posilňovne aj v dňoch, keď sa vám vôbec nechcelo (čo je vlastne takmer stále).

A výsledok? Pohľad do zrkadla ukazuje úplne to isté ako na začiatku.

Toto je presne tá fáza, pred ktorou vás nikto nevaruje. Nie je to ten úžasný začiatok, keď je motivácia na vrchole a máte pocit, že dokážete čokoľvek. A nie je to ani ten sladký koniec, keď sú výsledky konečne viditeľné a všetci sa vás pýtajú, ako ste to dokázali. Je to proste „stred“.

Dlhý, sivý, nenápadný stred, keď robíte všetko úplne správne, ale nedostávate za to žiadnu viditeľnú odmenu.

Prečo to väčšina ľudí vzdá?

Práve v tomto bode to drvivá väčšina ľudí zabalí. Nevidia, že by ich úsilie fungovalo, a my ľudia sme, žiaľ, strašní v tom, že veríme veciam, ktoré nemôžeme vidieť na vlastné oči.

Benjamin Franklin už pred takmer troma storočiami použil na túto situáciu geniálnu metaforu:

„Malé údery porazia veľké duby.“

Predstavte si to: jeden úder sekerou na obrovský dub vôbec nič nespraví. Ani desiaty. Môžete tam stáť, sekať do neho, ruky vás budú bolieť ako čert, a ten strom bude stále vyzerať úplne nedotknutý... až do chvíle, keď zrazu spadne.

Ten strom vaše údery neignoroval. Len si viedol skóre na mieste, kam ste vy nevideli.

To, že niečo nie je viditeľné, neznamená, že neexistuje

Toto je najväčšia pasca strednej fázy. Myslíte si, že sa nič nedeje, pretože nič nevidíte. Ale to, že je niečo neviditeľné, neznamená, že to neexistuje.

Dlho predtým, než sa vaše úsilie prejaví v zrkadle úbytkom tuku alebo novými svalmi, sa sila hromadí vo vašom nervovom systéme. Váš mozog sa učí efektívnejšie zapájať svalové vlákna. Váš nový zvyk sa s každým ďalším opakovaním vryje hlbšie do vašich mozgových spojení, a to dávno predtým, než sa stane automatickým.

Skúsení tréneri to vo fitnescentrách pozorujú už desiatky rokov. Ľudia, ktorí skutočne prejdú telesnou premenou, nie sú tí, ktorí do toho v prvých dvoch týždňoch vložia absolútne maximum a potom vyhoria. Sú to tí, ktorí dokážu robiť obyčajné veci v obyčajných dňoch – a vydržia pri tom aj dlho potom, čo majú pocit, že to nikam nevedie.

Kúzlo totiž nespočíva v žiadnom konkrétnom tréningu ani jedle. Spočíva v tom, že sa odmietnete prestať rúbať, kým ten strom nepadne.

Ako z toho von: Prestaňte sa pozerať do zrkadla

Tu je presný postup, ako prekonať túto kritickú fázu:

• Vyberte si jednu vec: Zamerajte sa na jeden konkrétny cieľ, na ktorom už pracujete (napr. trénovať 3x týždenne, dostatočný príjem bielkovín).
• Zmeňte meradlo úspechu: Vaším jediným meradlom odteraz nebude to, ako vyzeráte, ale či ste to urobili a ako tvrdo ste makali. Odškrtnite si to. Vrazte do toho stromu. A zajtra znova.
• Zakážte si zrkadlo: Tento týždeň máte absolútny zákaz kontrolovať výsledky v zrkadle alebo stúpať na váhu. Jediné, čo smiete kontrolovať, je vaša dochádzka a disciplína.

Vaša drina vás totiž nezradila. Sčítava sa a prináša úroky. Aj keď to vy sami ešte nevidíte. Skloňte hlavu, zatnite zuby a choďte si odškrtnúť ďalší úspešný deň. Výsledky prídu skôr, než sa nazdáte.