Pravda o sile ľudskej spolupatričnosti – prečo ani tí najúspešnejší športovci nedokážu všetko sami?

Je sedem hodín ráno. V posilovni znie cinkanie závaží, pri stroji na drepy čakajú dvaja kamaráti a niekto práve dokončuje poslednú sériu bench pressu. Medzi cvikmi sa rozprávajú o výsledkoch víkendových pretekov, o práci alebo o úplne bežných starosťach.

Niekto prišiel prekonať svoj osobný rekord. Iný si chce po náročnom týždni vyčistiť hlavu. A ďalší prišiel hlavne preto, že vie, že na neho niekto čaká. Na prvý pohľad bežná situácia. Práve v týchto nenápadných okamihoch sa však môže skrývať niečo, čo pri diskusiách o športovom výkone často prehliadame.

Pocit, že niekam patríme.

Arnold Schwarzenegger sa tejto téme venoval vo svojom newsletteri Arnold’s Pump Club z 5. októbra 2026. Opísal v ňom prekvapivý fakt: hoci má doma kompletne vybavenú posilňovňu, väčšinu ranných tréningov absolvuje medzi ostatnými ľuďmi.

Nie je to preto, že by doma nemal dostatok vybavenia. Dôvod je oveľa osobnejší.

Obsah článku:

• Arnoldov paradox: Má vlastnú posilňovňu, ale radšej trénuje medzi ľuďmi
• Prečo potrebujeme pocit, že niekam patríme?
• Štúdia s 506 ľuďmi: Skupinové cvičenie súvisí s podporou aj so športovou identitou
• Vedci porovnali 71 štúdií. Je skupinový tréning naozaj lepší?
• Prečo niekedy vydržíme práve vďaka ostatným?

Arnoldov paradox: Má vlastnú posilňovňu, ale radšej trénuje medzi ľuďmi

Schwarzenegger patrí medzi najslávnejších kulturistov histórie. Sedem titulov Mr. Olympia, desaťročia intenzívneho tréningu a kariéra, ktorá ovplyvnila niekoľko generácií športovcov. Človek by očakával, že niekto s takými skúsenosťami bude pri tréningu hľadať predovšetkým pokoj a maximálnu koncentráciu.

Arnoldov prístup je však iný.

Vo svojom newsletteri opisuje, ako každé ráno prichádza do posilňovne na bicykli. Zdraví známych, baví sa s ostatnými návštevníkmi a počúva ich príbehy. Dokonca pripomína, že počas tréningu nikdy príliš nevyhľadával slúchadlá. Nechce sa totiž odrezať od ľudí, ktorí sa pohybujú okolo neho. Zároveň odmieta predstavu, že by svoj úspech dosiahol úplne sám.

Spomína na priateľov, trénerov aj kulturistov, ktorí mu pomáhali na začiatkoch v Rakúsku a neskôr v Spojených štátoch. Samotné činky musel samozrejme zdvíhať vlastnou silou. Ale motivácia, podpora a prostredie, v ktorom vyrastal ako športovec, boli podľa neho neoddeliteľnou súčasťou jeho cesty.

Sila jednotlivca totiž nemusí vychádzať len z neho samého. Niekedy ju pomáhajú budovať ľudia, ktorí stoja po jeho boku.

Prečo potrebujeme pocit, že niekam patríme?

Športová psychológia už dlhodobo skúma, prečo niektorí ľudia dokážu pri pravidelnej fyzickej aktivite vydržať celé roky, zatiaľ čo iní postupne strácajú motiváciu. Jedným z dôležitých faktorov je sociálne prostredie. Pocit spolupatričnosti znamená, že človek vníma sám seba ako súčasť určitej skupiny. Má v nej svoje miesto, vzťahy a skúsenosť, že ho ostatní prijímajú.

Z hľadiska psychológie motivácie súvisí tento pocit aj s teóriou sebadeterminácie, podľa ktorej patrí vzťahovosť popri autonómii a kompetencii medzi základné psychologické potreby. V posilovni môže mať pocit spolupatričnosti mnoho podôb. Niekto má stálu tréningovú partnerku alebo partnera. Iný navštevuje skupinové lekcie. Ďalší sa pravidelne stretáva s tými istými ľuďmi, hoci každý trénuje podľa vlastného plánu.

Dôležitý nemusí byť počet priateľov.

Niekedy stačí vedomie, že si niekto všimne váš pokrok, povzbudí vás po neúspešnej sérii alebo sa opýta, prečo ste niekoľko dní neprišli. Takéto drobné sociálne väzby môžu zmeniť spôsob, akým o pohybe uvažujeme. Trénovanie totiž prestáva byť len povinnosťou, ktorú musíme splniť. Stáva sa aj činnosťou, ktorá nás spája s ostatnými.

Štúdia s 506 účastníkmi: Skupinové cvičenie súvisí s podporou aj so športovou identitou

Zaujímavé výsledky priniesol výskum uverejnený v časopise International Journal of Sport and Exercise Psychology. Vedci pracovali s údajmi od 506 dospelých účastníkov a skúmali vzťahy medzi členstvom v cvičebných skupinách, sociálnou podporou, športovou identitou a množstvom fyzickej aktivity. Zistili, že ľudia zapojení do skupinového cvičenia častejšie uvádzali rôzne formy podpory.

Nejednalo sa len o obyčajné povzbudenie.

Výskumníci rozlišovali medzi emocionálnou podporou, praktickou pomocou, poskytovaním informácií, uznaním a spoločnosťou ostatných ľudí. Zaujímavé bolo aj prepojenie so športovou identitou, teda s tým, do akej miery človek vníma fyzickú aktivitu ako súčasť toho, kým je. Výsledky sa však líšili medzi mužmi a ženami. U žien sa členstvo v skupine priamo spájalo aj s vyšším objemom fyzickej aktivity, zatiaľ čo u mužov sa táto priama súvislosť štatisticky nepotvrdila.

Preto nemôžeme jednoducho tvrdiť, že spoločný tréning automaticky zvýši výkonnosť alebo návštevnosť posilňovne u každého. Štúdia bola navyše observačná.

Napriek tomu podporuje zaujímavú myšlienku: prostredie, v ktorom cvičíme, môže súvisieť nielen s tým, koľko sa hýbeme, ale aj s tým, ako vnímame sami seba ako športovcov.

Vedci porovnali 71 štúdií. Je skupinový tréning skutočne lepší?

V apríli 2026 vyšla v časopise Nature Human Behaviour rozsiahla metaanalýza, ktorá porovnávala skupinové a individuálne programy telesnej aktivity. Výskumníci analyzovali 71 štúdií a hodnotili nielen množstvo pohybu, ale aj funkčné, psychologické a zdravotné výsledky. A dospeli k záveru, ktorý môže byť pre niektorých prekvapujúci. Skupinové programy celkovo nevykazovali štatisticky významnú prevahu nad individuálnymi programami, pokiaľ ide o množstvo pohybovej aktivity.

Oba prístupy môžu fungovať.

Určité výhody skupinových programov sa objavili v čiastkových analýzach funkčných výsledkov, ich interpretácia si však vyžaduje opatrnosť. To znamená, že Arnoldov osobný prístup nemusí byť univerzálnym receptom. Niektorým vyhovuje cvičiť s priateľmi. Iní sa lepšie sústredia sami a spoločnosť iných ľudí ich môže dokonca rozptyľovať.

Rozhodujúca nemusí byť samotná prítomnosť ľudí, ale kvalita prostredia, v ktorom človek trénuje.

Ak skupina podporuje spoluprácu, vzájomný rešpekt a realistické ciele, môže byť prínosom pre motiváciu. Ak však vytvára nadmerný tlak, neustále porovnávanie alebo strach z hodnotenia, môže mať opačný účinok.

Prečo niekedy vydržíme práve vďaka ostatným?

Systematický prehľad z roku 2025 analyzoval 68 kvalitatívnych štúdií zo 14 krajín, ktoré sa zaoberali tým, čo ľuďom pomáha dlhodobo udržiavať fyzickú aktivitu. Medzi opakujúcimi sa témami sa objavovala podpora ostatných, radosť z pohybu, vytváranie návykov a schopnosť prispôsobiť cvičenie bežnému životu. Predstav si človeka, ktorý začína cvičiť po niekoľkoročnej prestávke.

Prvá návšteva posilňovne môže byť nepríjemná. Nezná prostredie, nevie presne, ako používať stroje, a má pocit, že ho ostatní sledujú. Ak stretne niekoho, kto mu ochotne poradí, ďalšia návšteva môže byť o niečo jednoduchšia. Nie preto, že by sa jeho fyzické schopnosti za pár minút zásadne zmenili.

Zmenil sa jeho vzťah k prostrediu. Namiesto neistoty môže začať vnímať prijatie. Podobný mechanizmus môže fungovať aj u skúsenejších športovcov. Tréningový partner môže pripomenúť spoločný plán, ponúknuť konštruktívnu spätnú väzbu alebo pomôcť udržať pravidelnosť počas náročnejšieho obdobia.

Nie je to však povinnosť. Podpora má zmysel vtedy, keď zodpovedá potrebám konkrétneho človeka.

Tréningový partner ťa motivuje. Správna výživa podporí tvoj pokrok!

Niekedy stačí jediná správa od kamaráta, aby ste namiesto oddychu na gauči vyrazili do posilňovne. Spoločný tréning totiž nie je len o zdvíhaní činkov. Je to aj o vzájomnej motivácii, prekonávaní vlastných limitov a radosti z každého malého pokroku. Avšak zatiaľ čo tréningový partner vám môže dodať potrebnú odhodlanosť, o fyzický výkon a kvalitnú výživu sa musíte postarať sami.

Pred náročným tréningom môžete vyskúšať GymSupps XPre Workout, ktorý kombinuje kofeín, citrulín, beta-alanín a ďalšie aktívne látky. Ak sa zameriavate na silové výkony, vhodnou voľbou môže byť aj GymSupps Creatine Monohydrate. Kreatín pri dennom príjme 3 gramov preukázateľne zvyšuje fyzickú výkonnosť počas opakovaných krátkodobých intenzívnych výkonov.

A keďže svaly potrebujú aj dostatok bielkovín, môžete svoj jedálny lístok doplniť o GymSupps XWhey Protein, ktorý obsahuje kombináciu srvátkových bielkovín prispievajúcich k rastu a udržaniu svalovej hmoty. Vyberajte si podľa svojich potrieb a nezabúdajte, že žiadny doplnok nenahradí pravidelný tréning, kvalitnú stravu ani regeneráciu.

Ako vytvoriť prostredie, ktoré ťa bude motivovať?

Arnoldov príbeh nie je návodom, aby každý okamžite odložil slúchadlá a začal cvičiť v skupine. Je skôr pripomienkou, že vzťahy môžu byť jedným z dôvodov, prečo sa šport stáva dlhodobou súčasťou života. Skús sa preto zamyslieť nad niekoľkými otázkami.

Máš v posilovni niekoho, s kým môžeš zdieľať svoj pokrok? Vieš požiadať o radu, keď si nie si istý technikou? A ak vidíš začiatočníka, ktorý tápe, vieš mu ponúknuť pomoc bez toho, aby si ho zbytočne poučoval? Dobře fungujúca športová komunita totiž nestojí len na tom, čo nám dávajú ostatní.

Vzniká aj tým, ako sa k nim správame my. Niekedy stačí pochváliť dobre vykonanú sériu. Inokedy pomôcť s nastavením stroja alebo dať človeku najavo, že do posilňovne patrí rovnako ako ostatní. Takéto okamihy nemusia rozhodovať o veľkosti našich svalov.

Môžu však rozhodnúť o tom, ako sa v danom prostredí cítime.

Najsilnejší človek nemusí byť ten, ktorý všetko zvládne sám

Kulturistika sa často spája s predstavou mimoriadne individualistickej disciplíny. Každý musí odtrénovať svoje vlastné série, zvládnuť svoj jedálny plán a postupne prekonávať osobné limity. Avšak ani individuálny šport neexistuje mimo ľudských vzťahov.

Za mnohými úspešnými športovcami stoja tréneri, priatelia, rodina a ľudia, ktorí im pomáhali v momentoch, keď sa výsledky nedostavovali. Arnold Schwarzenegger túto skutočnosť dobre chápe. Hoci dokázal vybudovať jednu z najslávnejších kulturistických kariér v histórii, dodnes vyhľadáva prostredie, kde môže byť medzi ostatnými.

A moderná psychológia nám pomáha pochopiť, prečo môže mať takéto rozhodnutie pre neho význam. Nie je to dôkaz, že skupinové cvičenie je najlepšie pre každého. Je to pripomienka, že šport nie je len vzťah človeka k vlastnému telu.

Je to aj súčasť nášho vzťahu k ostatným ľuďom.

Lebo niekedy nás v posilňovni neposúva vpred len ďalší kilogram na činke. Niekedy je to človek, ktorý stojí vedľa nás a pripomenie nám, prečo má zmysel prísť znova.