Yates drví vedu: Je váš tréning vtip?

Na jednej strane ringu je odkaz Mika Mentzera a jeho revolučného systému Heavy Duty. Jeho filozofia bola jednoduchá, ale brutálna: na každý cvik stačí jedna celková pracovná séria vykonávaná s maximálnou intenzitou až do zlyhania. Čokoľvek navyše je zbytočné a kontraproduktívne.

Túto myšlienku prevzal a zdokonalil šesťnásobný víťaz súťaže Mr Olympia Dorian Yates. Jeho štýl "Blood and Guts" je synonymom tréningov, ktoré boli krátke, ale také intenzívne, že slabším povahám spôsobovali nevoľnosť.

Na druhej strane stojí moderná veda v osobe Dr. Mikea Israetela z renesančnej periodizácie. Israetel a jeho tábor tvrdia, že kľúčom k maximálnej hypertrofii je objem - teda celkový počet pracovných sérií. Podľa neho jeden set nestačí a sval treba stimulovať viacerými setmi blízkymi zlyhaniu.

Tieto dve úplne odlišné koncepcie tréningu sa stali predmetom stoviek videí a diskusií. Doteraz sme však nepočuli ucelený názor od človeka, ktorý stojí v centre všetkého diania - samotného Doriana Yatesa.

Yates uvádza veci na pravú mieru: "Nebol som Mentzerovým žiakom."

V nedávnom rozhovore Dorian konečne jasne definoval svoj vzťah k Mikovi Mentzerovi. Hoci priznáva, že sa Mentzerovou filozofiou inšpiroval, nikdy nebol jeho slepým nasledovníkom, ako sám hovorí:

"Ľudia sa na mňa zvykli pozerať ako na Mentzerovho žiaka, ale nebolo to tak. Prevzal som základný koncept - stimulovať sval a potom ho nechať rásť - ale aplikoval som ho vlastným spôsobom."

Aké boli hlavné rozdiely? Kým Mentzer by odporučil možno len dva cviky na celý chrbát, Yates ich robil viac. "Mal som tri cviky na chrbát. Jeden na šírku, jeden na hrúbku a potom niečo, čo sa volá mŕtve ťahy," spresňuje. Kľúčový bol pre neho aj dôraz na postupné vypracovanie jednej pracovnej zostavy počas niekoľkých zahrievacích sérií, aby bolo telo dokonale pripravené na celkové nasadenie.

Kritika Dr. Mikea Israela: "Prečo kopať jamu, keď už je vykopaná?"

Najostrejšia časť Yatesovho komentára smerovala k modernému prístupu Dr. Mikea Israetela a jeho dôrazu na vysoký objem. Yates bol vo svojich pripomienkach úplne otvorený:

"Počul som tohto chlapíka, Dr. Mikea z Renesančnej periodizácie, hovoriť o 20 alebo koľkých sériách na partiu za týždeň. A úprimne povedané, mne to pripadá ako číre šialenstvo," povedal Yates. "Prečo? Aký to má zmysel?"

Potom vysvetlil svoj názor brilantným prirovnaním, ktoré dokonale vystihuje podstatu jeho filozofie:

"Je to ako kopať jamu. Musíte vykopať meter hlbokú jamu. Tak kopeš. A keď je jama meter hlboká, prestanete kopať. Nevezmete si ďalšiu lopatu a kopete ďalej, pretože práca je hotová. V tréningu je to rovnaké - úlohou je spustiť mechanizmus rastu. Keď sa tak stane, musíte ísť domov, najesť sa, oddýchnuť si a nechať telo rásť."

Podľa Yatesa je jedna jediná séria vykonaná s absolútnou intenzitou do zlyhania dostatočnou motiváciou. Každá ďalšia séria len zbytočne ničí sval, predlžuje regeneráciu a zvyšuje riziko zranenia. Jeho slová majú o to väčšiu váhu, keď si uvedomíme, že práve zranenia nakoniec prerušili jeho kariéru - a on sám teraz varuje pred nadmerným opotrebovaním organizmu.

"Cieľom je stimulovať, nie ničiť," opakoval Dorian svoju mantru.

Záver.

Diskusia medzi vysokou intenzitou a vysokým objemom sa pravdepodobne nikdy neskončí. Dorian Yates nám však opäť pripomenul jadro svojej legendárnej filozofie, ukovanej v brutálnej praxi a potvrdenej šiestimi soškami Sandowa.

Zatiaľ čo prístup Dr. Mikea Israela je založený na vedeckých štúdiách a práci s variabilným objemom, Yatesov pohľad je pohľadom praktizujúceho, ktorý na vlastnom tele otestoval absolútne limity. Tento súboj titánov nemá jasného víťaza. Ukazuje nám však, že existujú rôzne cesty na vrchol.

Na koho strane ste vy?

View this post on Instagram

A post shared by Dorian Yates (@thedorianyates)