Hviezda MMA Karlos "Terminátor" Vémola je členom Extrifit Teamu!

[Text: Pavel Vacek - PR manažér spoločnosti Extrifit] Len málo športovcov v Českej republike vzbudzuje také vášne ako Karlos Vemola. Ale tak to už s významnými osobnosťami býva. Rozhovor s novým členom Extrifit Teamu môže tieto diskusie upokojiť, alebo ich ešte viac rozprúdiť... Karlos Vémola o svojej strate, nových výzvach, športovej filozofii a našej národnej nálade...

Ahoj Karlos, dovoľ mi položiť ti trochu netradičnú otázku, ale naozaj neviem, ako ťa osloviť. Karl alebo Karlos?

No, môžem ti povedať, že ani moja mama ma už nevolá Karlom. Moja babka mi hovorí len Karle a všetci ostatní mi hovoria Karlos.

Takže je skvelé mať jasno a teraz môžem povedať, akí sme v Extrifite hrdí, že ťa máme v tíme. Máme najlepší kulturistický Tím, najlepšieho benčiara, náš najlepší wellness fitness a teraz aj jedného z najlepších bojovníkov v takom dynamickom a populárnom športe, akým je MMA. Zaujímalo by ma však, prečo práve vy ste chceli spojiť svoje meno s nami, hoci máte nepochybne množstvo sponzorských ponúk?

No... vlastne to musím zopakovať. Sme momentálne najsilnejší tím v krajine, a to doslova. Je to pre mňa nová výzva, nová výzva, a vidím to najmä na vás, chlapci, robia pokroky. Vidím, že to funguje, že viete, čo robíte. Bojovníci, ktorí dosahujú výsledky, nie sú nejaké instagramové barbíny alebo figuríny, ktoré všetko absolvujú. Sú to bojovníci, ktorí musia podávať výkony a musia byť čo najlepší, aby vyhrali. A to je dôvod, prečo som si vybral túto cestu. Teraz robím radikálne zmeny.

Pokiaľ som vyhrával, pokiaľ som 4 roky neprehral, nepotreboval som nič meniť. Ale po porážke s Attilom musím urobiť zmeny. Ak nič nezmeníte, budete stále prehrávať. Prehral som, niekde sa stala chyba a my ju nájdeme. Preto sa zameriavam na iný tréning, preto trénujem v Spejbl Gym, pretože je to najlepší stand-up gym v Českej republike a boj v stoji je moja najväčšia slabina. Chodím na tréningové kempy, začínam trénovať v Poľsku, trénujem v Reinders Gyme, Monster Gyme, jednoducho trénujem v Česku s tými najlepšími, či už je to Jirka Procházka, Muradov, Monster a chcem prijímať tú najlepšiu výživu. Chcem, aby ma to všetko posunulo o krok ďalej. A to je dôvod tejto zmeny.

Máš fantastickú bilanciu 27 výhier a len 6 prehier, ale bohužiaľ, tých niekoľko prehier prišlo v kľúčových zápasoch, keď si sa chcel vrátiť do UFC. Nemáte problém s nadmernou motiváciou?

No je to možné, ale hádam to tak bude vždy. Mám za sebou stovky takýchto zápasov a každý vám hovorí, že už to pre mňa nemôže byť nič, že to musí byť ľahké a bez stresu, ale to nie je pravda. Je to stále rovnako ťažké. Možno ešte ťažšie, pretože mám na pleciach čoraz väčšiu záťaž. Pred tými 30 rokmi som mal väčšiu trému a ľahšieho súpera, ale aj menší tlak zo strany ľudí. S pribúdajúcim časom od vás ľudia očakávajú čoraz viac a tlak sa zvyšuje. Dnes sú dva tábory, nie ako kedysi, keď bol len jeden.

Dnes je tu obrovský tábor ľudí, ktorí vás chcú vidieť vyhrať, a rovnako veľký tábor hejterov, ktorí vás chcú vidieť prehrať, bez ohľadu na to, s kým bojujete, a ten je čoraz väčší. A ja to haterom nedoprajem. Tú radosť im zoberiem. Takže v súčasnosti to nie je ani tak o tom, že by som bol premotivovaný, ale o tlaku fanúšikov, hejterov, médií a všetkého ostatného.

Mali ste obrovskú sériu neporaziteľnosti, potom ste dostali z môjho laického pohľadu trochu nešťastný úder do brady a zrazu ste u polovice národa na odpis. Je toto okamžité zatratenie šampióna typicky českou vlastnosťou?

Je to česko-slovenská črta. V tomto sme s Attilom jedno v druhom, a hoci sme súperi, bolo mi ho strašne ľúto, keď bojoval v Bratislave. Mal tam "ľahký" zápas, bol jasným favoritom, mal vyhrať, celý štadión pred zápasom skandoval "Attilka, Attilka, Attilka", ale dostal KO a nikto mu tam nezatlieskal. Nikto. Celý štadión bol ticho. Žiadny potlesk pre súpera, žiadny potlesk pre Attilu, nič. Potom klasika, milióny hejterov, ako to Attila posral, ako už na to nemá, aký je starý a pozrite sa naňho teraz. To je obrovský rozdiel proti Angličanom. Keď som začal hrať, bol som v Londýne za Ukrajincov, ale tam som nikdy žiadnu nenávisť nezažil. Vždy mi fandili, vždy oceňovali súpera. Angličania, to je národ milých ľudí a ja ich za to milujem. Futbal nejako veľmi nesledujem, ale Anglicko naposledy vyhralo majstrovstvá sveta niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia, ale oni si na každých majstrovstvách sveta veria, že sú najlepší!

Fanúšikovia ich poháňajú, podporujú ich, aj keď tak trochu tušia, že sú outsideri. Tu v Česku to tak nie je a za každý neúspech vám dajú zabrať. Ale musíte s tým žiť a ja som to využil ako motor pre seba. Hejteri ma ženú dopredu. Nebudem im robiť radosť. Čím väčší úspech dosiahnem, tým viac ma bude tešiť, že sú naštvaní.

Môže byť ešte lepšie? Aký je športový život bojovníka MMA?

Zlepšovať sa môžete celý život. Robím to už 30 rokov a stále mám pocit, že nič neviem, keď prídem do špičkovej telocvične. MMA nie je len jedna technika, jeden šport. Je to džudo, box, kickbox, karate... je toho toľko, že je tu obrovský priestor na zlepšenie. Jeden z mojich veľkých vzorov, Randy Couture, získal svoj prvý titul majstra sveta v ťažkej váhe vo veku 42 rokov. To je pre mňa veľkým hnacím motorom. Teraz dvojnásobný šampión Daniel Cormier odchádza do dôchodku po 40 rokoch. Možno prehral tesne na body, ale odchádzal na vrchole. Takže sa vidím, že budem mať ešte asi 5 skvelých rokov a možno ešte 5 rokov trochu slabších, uvidíme. My bojovníci sme odolní, telo je odolnejšie, alebo možno sme odolnejší ako v tých zápasoch a podobne.

Je MMA nebezpečný šport? V klietke je niekedy veľa krvi.

Stále čítam, že je to nebezpečné, ale s tým kategoricky nesúhlasím. Štatisticky je tam oveľa menej zranení ako vo futbale. Hovorí sa, že MMA je brutálny šport, ale myslím, že nikto z nich nehral rugby. To je brutálny šport! Ľudia si neuvedomujú, že nie som len ten, kto bije ľudí. Učím sa aj to, ako sa brániť. Vieme, čo máme robiť, aby sme sa nezranili, a ja som sa nikdy nezranil v zápase, vždy som mal zranenia z tréningu. Ľudia sa ma pýtajú, či sa o mňa bojí priateľka alebo mama, keď idem do klietky. Prečo by sa mali báť? Trénujem na to už 30 rokov. Trénujem tvrdšie ako zápasím. Ráno, večer, stále. Zraniť sa môžete kdekoľvek, v akomkoľvek športe, ale tu vidíte krv, takže je to trochu desivé... Ale nemyslím si, že je to veľmi nebezpečný šport.

Je o tebe všeobecne známe, že si bývalý kulturista, že si absolvoval kulturistické súťaže, tak by ma zaujímalo, či je nejaký aspekt kulturistiky, z ktorého ťažíš aj dnes v MMA?

Zo svojej kulturistickej minulosti ťažím strašne veľa. Ľudia hovoria, že som najlepší v chudnutí a diétach. Ale to je len vďaka kulturistike, ktorá ma naučila disciplíne. Nejesť, keď nemám, nepiť, keď nemám, držať sa tréningu, keď nemám energiu. Naučilo ma to, že aj malé prehrešky môžu zničiť veľké veci. Každý kulturista vie, že je zbytočné trénovať, držať diétu 23 hodín a potom sa na hodinu postaviť pred chladničku a zrazu je to všetko zbytočné. Kulturistika ma naučila trénovať 24 hodín denne, a to robím aj teraz, keď trénujem na zápas. Tréning je 20 %, zvyšok je všetko, čo robíte potom. Regenerácia, jedlo, doplnky, životný štýl. Čo sa týka jedla, to si tiež udržiavam po celý rok. Vždy sa snažím byť na optimálnej váhe a neprejedať sa v čase, keď by som to nemal sledovať.

Hovorili ste o regenerácii, máte nejaké recepty mimo spánku atď. ktoré urýchlia vašu regeneráciu?

Mne sa najviac osvedčili aminokyseliny, buď komplexné, alebo BCAA spolu s glutamínom. To je asi to, čo používam najviac a celý deň, čo je podľa mňa najlepšie. Ľudia sa ma pýtajú, kedy ich mám užívať, ako ich mám užívať? Pred tréningom alebo po tréningu? A ja im pravdivo hovorím, ako to robím ja. Jednoducho si ho namiešam na celý deň a pijem ho celý deň. Je to najlepší spôsob, ako si príjem rozložiť na celý deň, a navyše mi chutí. Prečo by som mal piť nejaký sladký pubový nápoj, keď si môžem dať do vody toto? Chutí to skvele a navyše to pomáha mojej regenerácii.

Máte 9 príchutí, môžete si vybrať, koľko chcete. Jahodová, pomarančová, citrónová... jednoducho sa vám neomrzí. Tak prečo by som chrúmala kolu, keď môžem piť niečo, čo mi chutí a pomáha mi prežiť deň? Telo je ako motor. Ak máte preplňovaný motor a nedáte do neho správnu šťavu, nikam nedôjdete. Takže sa mi to páči. A keď nepijem toto, pijem multivitamíny. Práve som od vás dostal tento Imun, ktorý je ako džús alebo naozaj dobrý džús, takže nevidím dôvod, prečo by som mal piť tonik alebo kolu alebo niečo podobné, keď môžem piť toto.

Karlos, chodíš na veľa charitatívnych akcií, pozývajú ťa na motivačné semináre. Akú univerzálnu radu by si dal mladému 15-ročnému chalanovi, ktorý sa chce raz stať Vémolom?

Nikto by sa nemal snažiť stať sa druhým Carlosom Vemolom. Musia sa snažiť byť lepší. Vždy sa snažiť byť lepší. A nemusí to byť len v MMA, ale vo všetkom, čo robíte. To platí pre každý šport. Keď niečo robíte, robte to naplno a tvrdo. Najdôležitejší krok je ten, ktorým začnete. Nenechajte sa vtiahnuť do nesprávneho davu, nebuďte v nesprávnom tíme. Musíte si nájsť telocvičňu alebo tím, ktorý je osvedčený, kde to funguje. Tomu som veril celý svoj život. Žiadny šport nie je individuálny, každý je kolektív a nikdy nič nedokážeš sám.

Závisí to od ľudí, ktorí sú okolo vás. Ak chcete dať dieťa do MMA, do džuda, do boxu, pozrite sa na klub, pozrite sa na trénerov, pozrite sa na výsledky, ktoré títo tréneri majú. Nikdy sa nemôžete uspokojiť s tým, že svoje deti zaradíte do skupiny B. Celý život som hľadal okolo seba tých najlepších ľudí. Najlepších sparingpartnerov, manažérov, telocvičňu a teraz aj tím. A práve preto som teraz v Extrifit Teame, pretože lepší a silnejší tím v Českej republike neexistuje. Stačí sa pozrieť na borcov, ktorí v ňom sú, a na ich výkony a je jasné, že som tu správne.

Karlos, ďakujem ti za tento záver aj za rozhovor a som rád, že si teraz súčasťou tímu.