Svaly, hory a zdravý rozum – Luboš Chládek ukazuje svoju ľudskú tvár!

V predchádzajúcom článku sme Luboša Chládka predstavili ako stelesnenie brutálnej disciplíny. Čo sa však stane, keď tento nezastaviteľný pracant opustí komfortnú zónu posilňovne? Jeho nedávne príspevky odhaľujú nečakane empatickú tvár a absolútne odzbrojujúci zmysel pre čierny humor.

20 rokov v posilňovni a pochopenie pre druhých

Dnes na nás zo všetkých strán kričia slogany o tom, že musíme neustále ísť na sto percent. Luboš to berie inak. Hoci sám cvičí bez prestávky už úctyhodných 20 rokov, nehlása len toxickú pozitivitu. Otvorene priznáva, že rozumie ľuďom, ktorí v ťažkom období stratia motiváciu a iskru. Má pre nich jasný a ľudský odkaz:

„Nevzdávaj sa však vecí, ktoré máš rád, a vráť sa do života... do žiaru reflektorov...“

Triglav: Nedeľná túra ako v relácii „Survivor“

Svoju oceliovú psychiku naplno otestoval počas výletu na slovinský Triglav. Z plánovanej dvanásťhodinovej túry sa po vyvrtnutom členku – len 40 minút pod vrcholom – stalo 16-hodinové peklo. Ak čakáte hrdinské instagramové eposy o prekonávaní bolesti, ste na omyle. Luboš podáva realitu bez prikrášľovania: bezprostredne po zranení mu bolo na zvracanie a „poriadne sa posral (áno, naozaj)“.

Ako správny „Tauren warrior z WoW-u“ sa síce vyškrabal na vrchol, ale tam mal podľa vlastných slov chuť nanajvýš spáchať seppuku nožom od Mikova. Následný osemhodinový zostup bol očistcom. A čo ho udržalo na nohách? Žiadna vízia formy ani medaily, ale čistý pragmatizmus:

„Nakoniec mi došlo, že mám dcéru a objednané nové auto, a tak som namiesto plánovaných 5 hodín zostupu trpel ako blázon...“

Video z akcie samozrejme nebude, pretože na natáčanie nemal ani pomyslenie. Luboš Chládek nám tým ukazuje to najdôležitejšie: skutočná sila pre život spočíva v schopnosti nevzdať sa, keď sa všetko pokazí, a vedieť si z seba urobiť srandu aj v úplnej agónii.