Petr Petráš - keď urobím 1140 kg, budem najsilnejší na svete!

Ako už od nás viete, český "drobec" Petr Petráš, člen Extrifit teamu, ovládol tohtoročnú prestížnu súťaž v silovom trojboji Big Dogs s celkovým výkonom 1120 kg, čím len o 20 kg zaostal za najvyšším výkonom v histórii!

Dnes vám ponúkame Petrovu retrospektívu súťaže a jeho výkonu prostredníctvom rozhovoru s Pavlom Vacekom, PR manažérom značky Extrifit.

[Text. Koniec koncov, nie je to až také prekvapujúce. Veľká psia súťaž má veľmi krátku históriu, koná sa len po tretí raz, ale za taký krátky čas si získala značné renomé vďaka jednoduchému receptu. Súťažiť môžu len vybraní pozvaní siláci, samozrejme, tí najlepší z najlepších, a víťaz získava tučnú prémiu 22 tisíc eur. Austrálskych dolárov. Petr Petráš túto súťaž vyhral druhým najlepším výkonom 1120 kg RAW v histórii a vzbudil tak nezvyčajne veľký ohlas. V nasledujúcom rozhovore si priblížime atmosféru súťaže a podrobne sa pozrieme na jednotlivé pokusy.

Ahoj Peter, keď som ti volal, práve si trénoval. Dosť ma to prekvapilo, myslel som si, že budeš po svojom neuveriteľnom výkone trochu oddychovať.

Po pretekoch som teda netrénoval, ale keď je to už viac ako týždeň, je to príliš dlhá doba na to, aby som len tak ležal a nič nerobil. Ale práve som sa naťahoval. Žiadne ťažké lavičky ani mŕtve ťahy, to teraz nechcem chvíľu ani vidieť.

Ako dlho si dávaš pauzu od tých základných zdvíhacích cvikov?

No... Trénujem už štyri mesiace. Chcel by som teraz trochu schudnúť, budem si držať nejakých 150-155 kg a pri tejto telesnej hmotnosti budem robiť nejaký mierny silový tréning. Takže takto nejako by som to zatiaľ videl.

Čo je pre Petra Petráša mierna sila?

No, nebudem to hláskovať, však? Neviem..., no, drepy do 350 kg, benč do 220 kg, mŕtvy ťah do 320 kg, viac si nemyslím...

To sú stále hrozné čísla. Nemáte pocit, že keď sa rozprávate s normálnymi cvičencami a poviete im, že budete robiť 300 kg drepy tak zľahka na strečing, myslia si, že si z nich robíte srandu?

(Smiech.) Tak neviem, no... Takže majú problém, no... (Smiech.) Čo im mám povedať? Tak to proste je.

Už si sa vlastne vyrovnal s tým, že si teraz jeden z najsilnejších ľudí na celom svete?

Keď budem mať viac ako 1 140 kíl, tak to môžem povedať. Inak áno, je pekné vyhrať Big Dogs, ale ešte tým nežijem. V pondelok sa vraciam do práce.

Napriek tomu to pre vás musel byť skvelý zážitok, však? O tejto súťaži sme hovorili tri roky a teraz sa to konečne stalo.

Áno, je to tak. Pred tromi rokmi som sa na to chystal prvýkrát, ale vtedy som si rozbil hruď, potom to nevyšlo kvôli financiám, pretože Extrifit by cestu zaplatil, rovnako ako tento rok, ale nemal som na to podporný tím a až tento rok sa to všetko zišlo. No, ale čo vám mám povedať? Posral som tam, čo sa dalo, takže to nešlo podľa plánu a súťaž som si až tak neužil.

Skôr než sa dostaneme k jednotlivým pokusom, zaujímalo by ma, či ťa Big Dogs motivuje na budúci rok?

Áno, určite tam chcem opäť pretekať. Teraz ma pozvali na marcové preteky Pro RAW, ale to je pre mňa príliš skoro. Musel by som si dať dva mesiace pauzu a potom do toho opäť naskočiť. Nie som typ, ktorý dokáže trikrát do roka podať výkon svetovej úrovne. Teda, nie že by som nevedel súťažiť, to viem a viem vyhrať aj nejaké zábavné súčty, ale chcem zakaždým prekonať svoj súčet a to by pri takom množstve pretekov nebolo možné.

Poďme teda k jednotlivým pokusom. Zdalo sa mi, že ste súťaž začali veľmi nervózne. Prvý pokus s drepom ti celkom nevyšiel, však?

Začnem tým, že toto je poslednýkrát, čo idem bez bandáží, pretože som mal niekoho iného, ich, ale krútia sa úplne inak. Skúsil som to dva dni predtým, niektoré veci sme zmenili, takže to bolo lepšie, ale stále to nebolo to isté ako na tých pretekoch. Trvajú dlho a stále vás nenamotajú tak, ako ste zvyknutí z domu. Som veľmi krvilačný a len Zelený a Čech vedia byť veľmi krvilační. Takže mám problém zohnať niekoho, kto by mi tu v Česku balil obväzy. Musí mať silu v prstoch, aby to dokázal zabaliť. A potom, ako to dlho trvalo, už na mňa čakali, už mi nadávali, tak to bolo všetko narýchlo. Ale každopádne to bola hlavne moja chyba, lebo som nahlásil príliš vysoký stojan a nemohol som ho odtiaľ vyhrabať. A keď som sa ho snažil zaháknuť, trochu sa mi zasekol a zišiel mi po chrbte. Najprv som si myslel, že je to nabité hovnom a že to udržím, ale musel som to vyhodiť, lebo mi to začalo lámať prsty. Veď 420 kg v prstoch neudržíte, nie? Ale hodiť ho dozadu a neuskutočniť prvý pokus na pretekoch, to sa mi stalo prvýkrát v živote.

Na videu môžete vidieť, že pomocníci sa zapotili, keď činku chytili.

Ten za mnou videl, že je tam tento problém, takže bol pripravený. Ale viete, tých 400 kíl nie je to isté chytiť do rúk ako trojkilové dieťa...

Druhý pokus sa zdal byť v poriadku...

... no dobre... vedel som, že mám natrénované. Doma som drepoval 470 kíl, takže som mal naložených 450 kíl, ale poviem vám na rovinu, nikdy v živote som nedrepal ťažšie ako 450 kíl. Ako keď nie sú bandáže dobre navinuté, tak je to s tou váhou ťažké... Ako chalani sa snažili, ale keď tam nemáte vlastného chlapa, tak je to blbé... Navyše, keď som bol nervózny po tom prvom pokuse, tak som sa pri rozcvičke pozvracal. Zvracal som na chodbe aj na záchode. Bol som v poriadku, neviem, čo sa stalo. Rozcvičoval som sa s 375 kg, drepol som a zrazu sa mi to akoby rozkrútilo a nedokázal som to udržať. A teraz som mal ísť s prázdnym žalúdkom na 450 kg... Tak som bol taký ospalý po zvracaní a nechcelo sa mi tam ísť. Tak som začal cmúľať tie expresné gély, čo ma veľmi zobudilo. Zjedol som banán a tak, ale rýchle cukry v Expresse a kofeín mi pomohli. Viete, ja na tie stimulanty veľmi reagujem. Takže na tú mizériu to ešte celkom dobre fungovalo a na ostatných som veľa nestratil.

Ešte jedna vec ma zaujala. Čisto z laického hľadiska. Tá os činky sa pri najťažších váhach neohla ani o milimeter. Je to veľmi špeciálna tyč?

Kedysi existovala špeciálna tyč na drepy, ktorá je spevnená na tonu, a tá samotná tyč má 25 kíl. V porovnaní s Eleikom je asi o päť kíl ťažšia. Ale s Eleikom sa lepšie drepuje, pretože vás akoby obopína a to trochu pomáha. Táto je taká ťažká, že vám nepomôže ani kilo. Eleiko používajú hlavne vzpierači, pretože ich dostane dovnútra a môžu ho používať.

A s akou osou trénujete v Českej republike?

S tou tvrdou. Ja som si ju kúpil. To je vlastne moja osa, takže som zvyknutý na tvrdú. Ale všetci na nej trénujú. Má tú výhodu, že je trochu dlhšia, a keďže všetci tí chlapci sú veľkí, pod tú normálnu sa ťažko zmestia, lebo keď ju držíte na hranách, láme vám zápästia a lakte a bolia vás šľachy.

Dobre, prejdime k lavičke. Tam ste sa chytili.

Áno, mám silnú lavičku, takže som vedel, že ich tu všetkých predbehnem. Samozrejme, nie o veľa, ale podarilo sa mi to vyrovnať a vedel som, že teraz je to mŕtvy ťah. Na brehu som sa trochu upokojil a bolo to lepšie.

Tak ako sa darilo mŕtvym telám?

Po drepoch a lavičkách to bolo stále dosť vyrovnané, takže bolo jasné, že rozhodne mŕtvola. Najmä chyty. Ale na mŕtvolách dostali takmer všetci mozole, takže to dopadlo tak, ako to dopadlo. Na tých 400 kíl som už jednoducho nemal silu. Bol som dobrý, nič sa mi nezlomilo, ale sila už nebola.

Hovoríš, že si nemal silu, takže to vyzerá, že si to nezdvihol, ale zdvíhal si, len ti to neuznali. Prečo?

JJ, vytiahol som ju, ale mal som chvíľkový pokles, ak ste si všimli. A to je dôvod, prečo som ju nezískal, to nie je možné. Činka by mala ísť hore hladko, ale to sa nestalo. Trochu som klesla, pretože.... Naozaj neviem prečo. jednoducho mi došli sily. Sám som cítil, že to nie je celkom hotové, pretože som vedel, že moja hlava nie je rovná. Keď skončíte, postavíte sa rovno, pozriete sa na rozhodcu, viete, že ste skončili, ale ak sa nemôžete poriadne pozrieť, stále tak trochu ťaháte. Takže som vedel, že mi to nedajú.

Mali ste vôbec čas pozerať sa na súpera? Manuel Odell bol asi ten, ktorý vás trápil najviac, však?

Áno, je to miestny, austrálsky, bývalý hráč rugby. Bol to veľmi dobrý súper, veľmi pohodový. Driapal o 10 kíl viac a potom, myslím, vytlačil o 15 kíl menej na lavičke. Na mŕtvom ťahu dával 390 kg, ale mal som pocit, že sa ma snažia zmiasť, znervózniť alebo tak niečo... Ale robil som si svoje. Je to preto, že keď tu súťažím, nemám žiadnu konkurenciu, takže vlastne súťažím len sám so sebou. Na všetky skúšky tu chodím ako posledná, takže som zvyknutá sústrediť sa len na seba a príliš si to nevšímať.

Takže keď sa dozviete, že strácate desať kíl, znervózňuje vás to, alebo sa cítite lepšie?

No, keď som nedala základ, tak som sa veľmi nahnevala. Hovoril som si, že je to celé v prdeli... no... Vtedy som bol naozaj naštvaný a normálne by som tú bázu zopakoval. Ale tu to bolo iné, veľká konkurencia a ja som si povedal, že tých 420 kíl je ľahkých, mám to natrénované a urobil som krok, aby som mal rovno naložených 450 kíl. Myslím, že by som dal aj viac, ale ako som povedal, veľa vecí mi pri tom drepe nesedelo, zlá konštelácia a aspoň to tak dopadlo.

Petr Petráš a jeho súťažné pokusy:

Nemôžem zabudnúť na záver, keď sme všetci vytiahli vreckovky a začali bučať, keď si kľakol pred svoju priateľku a teraz už snúbenicu Denisu. Schoval si prsteň niekde v spodnej bielizni?

(smiech) Nie, mal ho pri sebe Franta Brejcha. Ale povedal som mu to až tri dni pred odchodom. Povedal som mu, že ak nevyhrám, tak mi ho ani nedávaj...

Takže rodinné šťastie malo problémy kvôli squatu?

No, bol by som požiadal Denisu o ruku na pláži alebo tak, ale nie tam, no... (smiech).

Čo povedala Denisa?

No, čo povieš na to? Povedala, že tam má klinickú smrť, lebo keby mohla, tak by mi ju vybrala. Chodila so mnou na tréningy, vie, ako sa cítim, a vie, kedy nemôžem, kedy ma má podporiť a tak... Veľa toho prežila.

Ako ste vôbec oslavovali svoje víťazstvo, keďže ste abstinent?

No, ako si...? Ani nie. Počas pretekov som mal Agrezz a vieš, ako to mám s tým. Normálne to ani nedokážem, ako silno to na mňa pôsobí. Ale teraz som si ho dal a do druhej v noci som čumel z okna a do stropu, a teraz ma tá bolesť z pretekov dostala... Tak som vypil liter mlieka a snažil sa zaspať. Myslím, že takto som to oslávil.

Mal si so sebou ešte nejaké doplnky výživy?

Áno, mal. V52, vitamíny, ten Agrezz a Express Gels, magnézium a horčík proti kŕčom a nejaký proteín, lebo bez neho nemôžem raňajkovať. Každý deň mám na raňajky cereálie a proteín a neviem, ako som mohol pred všetkými tými rokmi zjesť ten chlieb a klobásu. Dnes by som si to nedala a to bola veľká zmena v tom, ako som sa dostala k vám, že som vedela viac o jedle a pod.

Povedzte mi ešte raz, ako vás ovplyvnila Austrália?

Austrália je veľmi pekná, je tam čisto, ľudia sú veľmi ochotní a milí. Za celý čas, čo som tam, som nestretla nepríjemného predavača. Ale nebyť organizátora Marka Markopoulosa a jeho brata, asi by som toho aj tak veľa nevidel. Mal taký starší, ale veľmi upravený Ford, tak nás v ňom vozil, bral nás na pláž a tak. Dal nám domáce klokanie klobásy. Klokanie mäso je vo všeobecnosti strašne dobré. Je takmer bez tuku, nemáte z neho pocit ťažoby, dokonca ani z klobás. Tu dostanete klobásu a chrúmete ju dva dni. Jedlo tam bolo také dobré, že to bolo poznať hneď.

No a nebola tam ponuka zostať a trénovať?

Áno, bola. Ale ja nehovorím po anglicky, to by bol problém.

No, myslím, že by ste sa to mohli naučiť, keby ste tam chvíľu zostali.

No, ja neviem. Myslím, že by som skôr drepol 500 kíl, ako by som sa naučil po anglicky.

Ďakujem ti za rozhovor, Peter, a dúfam, že tých 500 kíl tam padne nabudúce.